Chat now !



LOGO.jpg

Veľké interview Sergeya Kovaleva


St, 2016-01-27

Rus Sergey Kovalev, neporazený majster sveta IBF, WBA, WBO v poloťažkej váhe, dal interview portálu Lenta.ru v Los Angeles, kde žije so svojou rodinou a pripravuje sa na zápas s Kanaďanom Jeanom Pascalom, ktorý sa uskutoční už túto sobotu v Montreale. Boxer pred týmto stretnutím porozprával o tŕnistej ceste k titulom, o živote v USA a svojej boxerskej filozofii.

Narodili ste sa v Chelyabinsku. Podľa jednej televíznej legendy, sú tam tvrdé mravy. Pocítili ste to v detstve ?
Ako všetci chlapci z dvora, aj ja som bol aktívnym, veselým dieťaťom, neustále som hľadal dobrodružstvá. Hrali sme sa na vojakov na stavbách, lozili sme s priateľmi po rôznych konštrukciách. Teraz si s hrôzou prestavujem, čo bude, ako to bude robiť môj syn... Veľmi by som to nechcel, pretože to, čo sme robili my, bolo, mierne povedané, nerozumné. V niektorých prípadoch nás zrejme ochraňoval sám Boh. Veľa som bycikloval. Vtedy som mal „Olympik“ a často som na ňom obchádzal štvrte a dvory. Teraz sa mi Chelyabinsk zdá malý. Pamätám sa, ako sme v detstve cestovali na návštevu k tete autobusom, išli sme 50 minút. V tej štvrti boli 16 poschodové domy. Keď som ich po prvý raz uvidel, myslel som, že som v New Yorku. Teraz prídem do Chelyabinska a z jedného kraja mesta na druhý prejdem autom za 15 minút. V detstve to všetko vyzeralo inak.

Bili ste sa v škole ?

Mal som spolužiaka, s ktorým sme mali problémy od prvej triedy, takmer každú prestávku aj po škole sme spolu mali problém. Navyše, starší žiaci proti mne vždy niekoho nahuckali. Raz ma zbili traja. Tiež to bola istá skúsenosť, neštandardná situácia, v ktorej bolo treba prežiť. Našťastie, ostal som zdravý.

Prečo ste si vybrali práve box a nie, povezdme, hokej ? Veď v Chelyabinsku bola výborná škola „Traktora“ ?

Bolo to kvôli finančným problémom mojej rodiny. Som veľmi aktívny človek, skúšal som veľa športov : zápasenie, futbal, hokej, dokonca som bol v leteckom modelárskom krúžku. Hrať hokej bolo drahé. Raz, počas tréningov ktosi vylomil šatňu a ukradol nám brusle a výstroj. Pre mojich rodičov bol problém kúpiť všetko znovu. A tak som išiel boxovať. V boxe som ostal vďaka svojmu prvému trénerovi, Novikovovi Sergeyovi Vladimirovichovi. Som mu veľmi vďačný. Pamätám sa, ako mi nám na videu ukazoval zápasy, vrátane Bernarda Hopkinsa. V 13-14 rokoch bolo pre mňa neuveriteľnou predstavou ísť do ringu s legendou. Ale, ako sa teraz ukázalo, všetko je reálne, hlavné je veriť v svoje šťastie a ísť za ním.

Považujete zápas s Hopkinsom za hlavný vo vašej kariére ?

Je to v skutočnosti tak. Po prvé, musiel som zviesť psychologický boj sám so sebou. Boxovať s takým monštrom ! Moja žena vtedy rodila a ja som pri nej nebol. Syna som uvidel, až keď mal tri týždne. Všetko to bolo veľmi neľahké a preto ten zápas považujem za najdôležitejší. Zvíťazil som predovšetkým sám nad sebou.

Čo bolo dôvodom, že ste sa presťahovali do Ameriky ?

Po prvý raz som bol v USA v roku 2009 a nemyslel som si, že tam ostanem. Išiel som sa pripravovať na majstrovstvá Ruska, ktoré sa mali konať v Rostove. Ale rok predtým ma vo finále turnaja opäť, poviem to tak, nechali prehrať a ja som sa veľmi nahneval. Naskytla sa možnosť ísť do Ameriky, kde som chcel nabrať skúsenosti, objaviť niečo nové. Potom ísť na majstrovstvá a vyhrať ich. V Štátoch bolo všetko iné, ako som si predstavoval. V Rusku si pri slove „Amerika“ predstavujú bohatstvo a úspech, ale je to mylný názor, verte mi. Po pravde, spočiatku som bol v šoku.

Čo presne vás šokovalo ?

Usadil som sa v Severnej Caroline, v tréningovom tábore Dona Turnera, známeho zo spolupráce s Evanderom Holyfieldom. Typická dedinka. Dookola polia kukurice, fazule, tabaku. Žiadna civilizácia. Tvrdý režim – raňajky, obed večera, posledné jedlo o šiestej večer. Do váhy sa dostaneš okamžite. Dávali nám určité porcie jedla a viac si nemal odkiaľ vziať, kuchyňu zatvárali. Myslím, že v armáde kŕmia lepšie. O deviatej som býval veľmi hladný. Ale, ak si chceš niečo kúpiť – pol hodiny do najbližšieho obchodu. Najlepšie bolo, že náš tréner vždy vedel, čo sme si tam kupovali. Len, čo som sa vrátil, už nadával. V takých podmienkach som žil rok. Teraz na to spomínam, ako na väzenie, vyhnanstvo. To bol skutočný test.

Kedy ste sa rozhodli, že stačí ?

Pobudol som tam rok a pochopil, že ako boxer nerastiem. Neboli tam dôstojní sparring partneri. V Rusku som ich mal oveľa viac. Zavolal som manažérovi. Išli sme do Los Angeles, do telocvične, kde trénuje Freddie Roach. Tam bolo viac ľudí, pripravených sparovať. Pričom na to neboli treba peniaze, pretože všetci mali záujem o prax, skúsenosti. Bolo mi jasné, že tam chcem ostať. Presťahoval som sa do Californie, manažér našiel nového trénera, Mexičana. Hoci neskôr sme sa rozišli. V mnohom kvôli tomu, že som mal ťažký zápas s Darnellom Boone.

Bol na vine tréner ?

Zápas sa tak vyvinul nie kvôli trénerovi. V tom čase som mal osobné problémy a tiež zranenia. Po zápase mi manažér navrhol trénera zmeniť. Chceli sme skúsiť niečo nové. Aj preto, že boli niektoré veci, ktoré sa mi nepáčili. Tréner ma ubytoval u svojho priateľa, spali sme v jednej izbe. Boli to tvrdé podmienky, žiadny osobný priestor, navyše, v dome boli obrovské šváby. Odcestoval som ihneď po zápase s Boone.

Po USA ste teda cestovali poriadne. Ale napokon ste sa vrátili do Los Angeles.

Nejaký osud ma zavial na Floridu, kde som žil tri roky. Trénoval som u Johna Davida Jacksona, dodnes robíme spolu. Na Floridu sa Američania sťahujú, keď idú do dôchodku. Žili sme v peknom meste Fort Loderdale. Je to mesto starčekov (smeje sa). Hoci ja som to tak nikdy nevnímal, stále som cestoval, alebo trénoval. Ale žena si to všimla hneď. Raz mi povedala, že tam už byť nemôže, dookola sú samí dedkovia. Navyše, na Floride sa v lete nedá behať, je tam veľmi vlhko a dusno. V Californii je stále svieži vzduch a teplé zimy. Žena ma prehovárala celý rok. Napokon som sa rozhodol a presťahovali sme sa do Los Angeles.

Aké problémy ste mali po presťahovaní do USA ?

Prvý rok som sa vôbec s rodinou nevidel. Potom som išiel do Ruska, požičal som si od manažéra peniaze. Natalia napokon vybavila doklady a usadili sme sa v Amerike. V Rusku sme všetko predali. Žena išla na kurz pre kozmetičky a keď dostala licenciu, začala pracovať doma. Aj to bola určitá finančná pomoc. Prvé tri roky som v USA nemal promotéra, boxoval som prakticky zadarmo. Túlal som sa po mestách, aby som nabral skúsenosti a získal pozornosť. Všetky tie cesty, stravovanie, pobyty platil môj manažér, platil to zo svojho biznisu. Platil aj za to, aby zorganizoval zápas, priviezol náš team a team súpera. V Amerike neexistuje pojem známosti. Všetko musíš vybavovať sám.

Ako sa vám napokon podarilo obrátiť na seba pozornosť ?

Spojila sa so mnou promotérka Kathy Duva, prezidentka spoločnosti Main Events. Predtým, než som podpísal zmluvu som ešte boxoval ďalší zápas s Darnellom Boone. Po ňom ma začali ukazovať v televízii, získal som ťažších súperov. Zápas so Španielom Gabrielom Campillo považujem za svoju vizitku. Krátko na to mi ponúkli zápas vo Walese, s Nathanom Cleverly. Samozrejme som ihneď súhlasil a vyhral titul. Všetko sa utriaslo, platili dobré honoráre. A veľmi to prišlo vhod, pretože tie peniaze, ktoré sme získali v Rusku predajom biznisu a majetku už končili. Keď som získal titul, postupne som vyplatil všetky dlhy. No, všetky ešte nie, nedávno sme si vzali hypotéku na dom v Los Angeles (smeje sa).

Vadila vám jazyková bariéra ?

Moja angličtina je z praxe, rôznych rozhovorov, rozprávania sa s ľuďmi. Prakticky nemám čas chodiť na kurzy. Jazykovú bariéru pociťujem aj teraz. Bežné situácie, typu „koľko to stojí“ a „ako sa dostať“, to viem. Ale ísť do hlbšej diskusie s Američanom, to je problém. Veď oni aj rozprávajú odlišne. USA je krajina emigrantov, tu prakticky niet stopercentných Američanov. V Los Angeles sú napríklad kolumbijská, čínska, ruská, arménska štvrť. Každý rozpráva, ako chce.

Našli ste si nejakých priateľov ?

Priateľov – Američanov nemám. Mám priateľov z Ruska, ale tí tu teraz tiež žijú. Stretávame sa, voláme si. Američania, ktorí sa narodili, alebo vyrastali tu, majú inú mentalitu a výchovu. Chcem čo možno najčastejšie jazdiť do Ruska, voziť tam svojho syna, aby pochopil, akí sú tam ľudia. Chcem, aby jeho mentalita bola širšia. Tu sa považuje za normálne strčiť rodičov do domova dôchodcov a navštevovať ich raz do roka. Ja si niečo také nikdy nedovolím. Dopadlo to tak, že žijem a pracujem v Amerike, pretože Rusko mi nedalo možnosť zarobiť ani v amatérskej, ani v profesionálnej kariére. Box je v USA rozvinutú na sto percent. Dokonca aj v porovnaní s Anglickom a Nemeckom. Tu sú sústredené všetky tie hviezdy, ktoré môžu predviesť najvyššiu pilotáž. Ale bez ohľadu na vzdialenosti, na svojich rodičov nezabúdam a pomáham im.
30 januára vás čaká odveta s Kanaďanom Jeanom Pascalom. Ako sa na ňu pripravujete ?
Prvá etapa prípravy bola v horách, 2 a pol hodiny od Los Angeles. Mám taký harmonogram, všetko je v behu, všade treba byť včas. Na prvú etapu priletel tréner z Ruska, ktorý trénoval olympijských šampiónov v ľahkej atletike. Špecializuje sa práve na kondičnú prípravu. Potom sme cestovali na Floridu. Je to vlastne podľa starej schémy, nič nového. Len priberám, alebo nahrádzam odborníkov v teame. Niektorým veciam nerozumiem príliš dobre. Sovietska škola učí víťaziť charakterom a silou vôle. Ale to príliš vysiluje organizmus, ktorý je treba potom dávať do poriadku rôznymi vitamínmi a koktejlami. Začal som tiež používať potravinové doplnky, preverené známymi športovcami a odborníkmi.

Čo si myslíte o súperovi ?

Zvyčajne o súperovi nerozmýšľam. Nech súper rozmýšľa o mne. Pripravujem sa na každý zápas, ako na titulový. Je to teraz tak, že som zodpovedný za mnohých ľudí. V prvom rade je to rodina, rodní a blízki. Ešte priatelia, ktorí mi pomáhajú stať sa lepším. Pripravujem sa rovnako na všetky zápasy, bez ohľadu na silu súpera. V boxe nikdy nevieš, čo sa môže stať. Všetko môže rozhodnúť jediný úder. Niekedy je tvoj súper oveľa nebezpečnejší, ak sa ťa bojí. Zo strachu môže narobiť také veci ! Je o emóciách, adrenalíne. Bol som v situáciách, kedy sa zdá, ako by to bol sen. Preto treba byť pripravený na všetko. Pre mňa to nie je len box, pre mňa je to bitka.

Už ste sa rozhodli, čo budete robiť, keď skončíte ?

Myslím, že v každom prípade ostanem vo svete boxu. Zaregistroval som si promotérsku spoločnosť, uvidíme, čo z toho bude. Chcel by som napríklad, pomáhať talentovaným chlapcom. V Rusku je to všetko inak. V USA platí televízia boxerovi, u nás je to naopak. V Amerike plní promotér a manažér rôzne funkcie, v Rusku to môže byť jeden človek. Úlohou manažéra je vyraziť z promotéra čo najviac peňazí pre boxera. Promotér sa zasa snaží získať čo najviac od televízie a pritiahnuť sponzorov. V Rusku je všetko založené na sponzorskej podpore.

 http://lenta.ru/articles/2016/01/27/covalevcrusher/
2016-01-28 06:57:36
mirokan71




Týmto borcom stránka vďačí za 
svoj rozvoj : 
FERGUSS
HAYEMAKER
TUSITEL
MS
? iniciály J.F

CENT
ABC
USYK

 
Bez názvu.png






Ak sa vám stránka páči, môžete prispieť na jej rozvoj. Je to nepovinné a čiastku si každý volí sám. Ďakujem
Správy zo sveta boxu 24 hodín denne, 7 dní v týždni
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one