Chat now !



LOGO.jpg

Amigo Sárközi: V ringu je jedno, či si biely, černoch alebo Róm

Amigo Sárközi, zakladateľ boxerského klubu BC Rom Slovakia
Mnoho našich výborných boxerov v ére Československa, ale aj samostatného Slovenska, má rómsky pôvod. V krvi im koluje temperament, ktorý je potrebný pre tento ťažký šport - vysvetľuje nepísaný tútor rómskeho boxu na Slovensku.
 
Zdroj: Erik Adamson
 
Vek by ste mu na prvý pohľad neuhádli. Štefan „Amigo“ Sárközi bude mať v auguste 71 rokov. Svojej celoživotnej vášni – boxovaniu – sa venuje už 55 rokov. Úspešne reprezentoval Československo, pokoj si nedal ani po skončení kariéry.
Na Slovensku je akýmsi otcom rómskeho boxu. V Bratislave založil klub BC Rom Slovakia, ktorý už vychoval viacero úspešných športovcov nielen rómskeho pôvodu. V súčasnosti jeho borci síce nechodia po turnajoch, ale naďalej trénujú. Niekedy ich je len sedem, inokedy aj 15. Amigo však verí, že temperament Rómov sa z tohto ťažkého športu nevytratí.
 
Od „japoniek” na stavbe rovno do ringu
 
Kedy a ako ste sa k boxu dostali?
Bol som mladý chlapec, keď sa to celé začalo. Mal som iba 16 rokov. Pred tým som žil muzikou a hrával na kontrabas. Ale basu som predal a odišiel som do Čiech. Zamestnal som sa na stavbe mládeže v sklárňach Řetenice. Vtedy sa to mesto volalo Teplice-Šanov, dnes sú to jednoducho Teplice. Lákalo ma, že si tam zarobím.
Vozil som k žeriavu betón v takom vozíku, ktorý sme volali japonky. Zbadal ma tam stavbyvedúci, ako lietam s vozíkom. Všimol si, že som malý a mrštný. Vraví mi: Poď sem Sárközi. Nechcel by si ty boxovať?
Ja som sa zľakol a hovorím: Nie, nie, to by ma tam mohli aj zabiť. Upokojoval ma, že nebudem boxovať s väčšími, len so seberovnými. Tak som kývol, že sa zastavím.
 
„Išiel som sa pozrieť do boxerského klubu a skoro mi oči vypadli. Tam bol jeden ring vedľa druhého. To som predtým videl len vo filme.”
 
Hneď vás to to chytilo?
Išiel som sa pozrieť do boxerského klubu a skoro mi oči vypadli. Tam bol jeden ring vedľa druhého. To som predtým videl len vo filme. Hovorím si v duchu: Ježišmária, toto nie je možné, že som tu naozaj. Ten náš vedúci už vedel, že som jeho. Pýta sa ma: Tak čo, budeš sem chodiť? Jasné že budem!
 
Začala sa ešte väčšia drina ako na stavbe?
Dostal som tepláky a už som každý deň trénoval. Iní chlapci, len čo dostali peniaze za robotu, vybrali sa hneď do krčmy popíjať alkohol. Ja nie! Ja som si to namieril do telocvične, zložil tašku a hneď cvičiť.
Do osemnástich rokov ma viedol tréner Pepi Hlavenka, ale už sa pomaly blížila vojenčina. A do toho ďalšia náhoda. Prišiel sa k nám pozrieť tréner Capl z Děčína keď som práve trénoval. Však ja som stále trénoval. Dal mi šancu prestúpiť k nim do Dukly, tak som neváhal a boxoval som tam už ako vojak.
 
Tam prišli prvé úspechy?
Dá sa to tak povedať. Začal som trénovať úplne naplno. Hneď som porazil majstra Českej republiky.
Amigo Sárközi v časoch najväčšej slávy po víťazstve nad borcom zo ZSSR.
 
Papierka, muška, šampión
„Ja som bol bitkár, ale nie v zlom zmysle slova. Išiel som do súboja, neunikal som do rohov. Snažil som sa mieriť údery na bradu.”
 
Ste veľmi nízky, aká vlastne bola vaša váhová kategória?
Muška a papierka (smiech). Papierová váha do 48 kilogramov a mušia do 51 kilogramov (dnes je ľahšia mušia váhová kategória nad 46 kg do 49 kg, mušia kategória nad 49 kg do 52 kg).
 
Čo bola vaša špecialita, z čoho mali súperi rešpekt?
Ja som bol bitkár, ale nie v zlom zmysle slova. Išiel som do súboja, neunikal som do rohov. Snažil som sa mieriť údery na bradu. Veď sa pozrite na moju tvár a uvidíte, že som sa súboju nevyhýbal.
 
Prezývka Amigo súvisí z boxom? Kedy vám prischla?
Ani neviem, prečo mi tak začali hovoriť. Vzniklo to až tu v Bratislave. Ale na začiatku som sa na to hneval. Myslel som si, že to súvisí s mojou tmavšou pokožkou. Dnes už je to poznávací znak. Keď niekomu poviete Sárközi, to nepozná nikto. Ale Amigo? Ešte aj na ministerstva mi tak hovorili. Všetci hneď vedia, o kom je reč. 
 
„Mená súperov som si veľmi nevšímal, z nikoho som nemal prehnaný rešpekt. Sústredil som sa na svoj vlastný výkon.”
 
Aké boli vaše boxerské vzory?
V mojich rokoch? To sa ani nemusíte pýtať. Černosi Muhammad Ali a Leon Spinks. Najväčšie mená slávnej éry profesionálneho boxu.
Ale poviem vám pravdu, neskôr sa mi naozaj páčil kontraverzný Mike Tyson. On bol v ringu nekompromisný. Neraz sa so mnou ostatní hádajú, že to je len obyčajný bitkár. To nie je tak, on mal naozaj dobrú techniku. Vedel dať súpera rýchlo dole, aby ho ten súper nemohol poraziť napríklad technickým KO.
No a pozor! Medzi amatérmi bol veľmi uznávaný Kubánec Teófilo Stevenson. Ten sa mi veľmi páčil, keď boxoval. On bol olympijský víťaz v ťažkej váhe. Ale aj v Československu sme mali šikovných borcov. Napríklad Petr Sommer z Dukly Olomouc porazil raz aj Stevensona. Bolo to na veľkej cene Československa.
 
To vám asi dávalo nádej, že aj vy raz môžete nejakého šampióna zvučného mena poraziť.
Ja som to tak celkom nebral. Bol som na medzinárodnom turnaji v nemeckom Frankfurte nad Mohanom v roku 1963, ktorý sa mi podarilo vyhrať. Ale mená som si nevšímal, z nikoho som nemal prehnaný rešpekt. Sústredil som sa na svoj vlastný výkon.
Na ďalšom turnaji som vysoko na body prehral s majstrom Poľska, ktorý bol o hlavu vyšší. On bol obrovský favorit, čakalo sa, že pôjdem rýchlo k zemi. Ja som sa mu nedal. Prehral som síce na body, ale keď som liezol dole z ringu, tak mi tlieskala celá aréna. Videli, že som do toho dal srdce.
 
Medaily, vázy a pár stoviek za štartovné
 
Dostávali ste vtedy za boxovanie nejaké peniaze?
Iba štartovné, asi 400 vtedajších korún. Ale za odmenu sme dostávali dobré zamestnania.
 
A za víťazstvá?
Medaily a vázy. Nám ale naozaj nechýbali prémie za úspechy. Mal som dobrý zárobok.
 
Aký najväčší úspech ste dosiahli?
V drese Dukly Děčín som sa stal majstrom Českej republiky v roku 1963. Žiaľ, neskôr u nás dostal box zákaz. Do ringu sme nejaký čas nemohli. Keď sa súťaže obnovili, tak som bol ešte v roku 1973 vicemajstrom Československa. 
 
Prečo mal box zákaz?
Bol jeden zápas, v ktorom boxer Ostružár zrazil v Ringu súpera Patočku. Ten krátko po súboji zomrel. Aj keď sa zistilo, že mal nejaký zdravotný problém s hlavou, štát na dva roky zakázal tento šport. Nesmeli sme štartovať na žiadnych turnajoch. Dokonca to vyzeralo tak, že box zakážu nadobro.
 
Pre vás to znamenalo koniec kariéry?
Na istý čas áno. Oženil som sa, prišli deti.
 
Kde ste sa uplatnili?
Najprv som robil šoféra v jednej firme, neskôr celé desaťročia u polície. Bola chyba, že som nešiel do zboru, do uniformy. Robil som tam ako civilný zamestnanec. Aj u nich som boxoval až do roku 1974. Pôsobil som v TJ Červená hviezda Bratislava. Box tam spoluzakladal známy televízny moderátor Veselovský, ktorý vystupoval v programe Federálna kriminálna ústredňa pátra.
Pred koncom kariéry som sa ešte stal vicemajstrom Československa. Porazil som napríklad Nešlehu, Baláža z Opavy, to boli vtedy známe mená.
 
Róm-Neróm. V boxe je to jedno
„V boxe sa nerobia rozdiely či som Róm, neróm, černoch, beloch, Mongol…”
 
Dali vám niekedy ľudia od boxu, alebo aj diváci pocítiť, že ste Róm?
Nie. V boxe sa nerobia rozdiely či som Róm, neróm, černoch, beloch, Mongol…
 
Čiže, kto je lepší, ten má slávu a obdiv.
Tak je to, veď po zápase sa súperi aj objímajú a nemajú žiadne predsudky. My sme napríklad trénovali spolu s policajtmi. Viete, aké je povedomie o vzťahu policajtov s Rómami. Hovorí sa, že policajti radi mlátia Rómov a že tí zas radi zapárajú do policajtov. Policajt, nepolicajt, v športe sa majú radi. Policajtov netreba ponižovať, sú medzi nimi vynikajúci ľudia, veľká väčšina z nich je dobrá. Ja som medzi nimi bol 35 rokov, viem o čom hovorím.
Po ukončení kariéry je z Amiga Sárköziho rozhodca.
 
„Väčšina najlepších boxerov v ťažkej váhe u nás boli odjakživa rómskeho pôvodu, to si dovolím tvrdiť. A pre nich to naozaj niečo znamenalo. Každý z nich bol na to patrične pyšný. Vždy sú hrdí, že nosia na hrudi štátny znak.”
 
Napokon ste založili rómsky klub boxerov, prečo?
Pustil som sa do toho v roku 1995, na podporu boxu vtedy u nás nebolo dosť peňazí. Klub sme nazvali BC Rom Slovakia.
 
To je nezvyčajné, založiť klub takpovediac na etnickom základe a nie klasicky podľa miesta jeho pôsobiska.
Ale je to logické. Lebo väčšina najlepších boxerov v ťažkej váhe u nás boli odjakživa rómskeho pôvodu, to si dovolím tvrdiť. A pre nich to naozaj niečo znamenalo. Každý z nich bol na to patrične pyšný. Vždy sú hrdí, že nosia na hrudi štátny znak. My Rómovia štátny znak nemáme.
Využil temperament Rómov v športe
 
Z čoho pramenila úspešnosť Rómov v boxe?
Majú v krvi ten temperament. Ja som Róm – neobsedím, musím sa hýbať.
 
Ako na to pozerali športoví funkcionári, keď ste chceli založiť rómsky klub?
Boli celkom radi, že robím niečo pre box a celkovo šport. Vtedy boli za takýto rozvoj vďační. Dnes je to už trošku ťažšie. Podporili ma sponzori, pomohla aj vláda. Ja si veľmi vážim, že štátni predstavitelia sa nepozerajú len na tých vagabundov, ale vedia sa postaviť za športové talenty. Veď naši Rómovia potom na úrovni reprezentovali krajinu aj v zahraničí. Nemusíme stále hovoriť len o kriminalite a rôznych problémoch...
 
Ako ste zohnali boxerov? Chodili ste napríklad aj po osadách?
Nie. Dal som to novín aj do televízie. Zobral som prvých chlapcov boxovať pred kamerou. Malo to ohlas, ďalší sa prihlásili. Ja som pôsobil aj v reprezentácii, takže som mal možnosť vyberať talenty z celého Slovenska.
 
A chceli k vám prejsť?
Jasné. Boli na to hrdí, že reprezentujú rómsky šport. Mňa poznajú všetci tréneri po celom Slovensku. Veď sme spolu boxovali. Tak mi aj odporučili, koho zobrať.
 
Vychovali ste v klube úspešných boxerov, ktorí boli najlepší?
Tak napríklad Roman Klučár a Pavol Herbert začínali v BC Rom. Kapitánom reprezentácie bol najznámejší romský boxer Rudolf Dydi. Ale od nás vzišli aj nerómski boxeri, ktorí dnes už boxujú v cudzine.
 
Aké predpoklady musí mať taký začínajúci chlapec, aby sa z neho mohol stať dobrý boxer?
Srdce. Nesmie mať, ako sa hovorí, v gatiach. Asi vás to prekvapí, ale musí byť inteligentný. Vtedy dokáže zvážiť, čo si môže na ktorého súpera dovoliť. Samozrejme, potrebná je aj dobrú technika a komplexnosť, nielen silné ruky. A výdrž. Bohužiaľ, niektorí skončia a dajú sa na alkohol. To ma mrzí.
 
Keď hovoríte o boxe s laikom, často zdôrazňuje, že box nie je ping-pong. Prečo?
Je to fyzický šport, veľmi náročný na prípravu. Človek musí vedieť napnúť svaly, nebáť sa.
 
Ako ste presvedčili začínajúcich boxerov, aby pri takom ťažkom športe vydržali?
Tak viete, ich to naozaj bavilo, majú to v srdci. Je dôležité, aby sa nestretávali s nejakými vagabundami, ktorí berú drogy alebo páchajú kriminalitu. Nech sa radšej rozvíjajú v športe, škoda zahodiť talent.
 
Zarobia si boxom, alebo ide len o radosť zo športu?
No, niektorí už prestúpili k profíkom. Žiaľ, viacerí už box zanechali, aj keď tak skoro nemuseli.
 
Vás to nelákalo pracovať s nejakým veľkým talentom tak, že by ste prenikli do top svetovej profesionálnej špičky?
To tu nebývalo v móde. Aj ja som celú kariéru boxoval ako amatér, bol som reprezentant.
Amigo Sárközi už ako tréner a funkcionár vyhlasuje výsledky duelu.
 
Ťažká súčasnosť
 
Na akej úrovni je rómsky box v súčastnosti?
Trochu poklesla. Súvisí to s financiami, nie je kde poriadne trénovať. Problém je aj v tom, že chlapci nemôžu chodiť pravidelne na tréning. Ťažko ich uvoľňujú zo školy aj z práce. Oni by najradšej chodili trénovať ráno. Boli by aj nové talenty ...
 
Rómski boxeri reprezentujú aj iné kluby?
To je bežné, že jeden ide boxovať za Košice, iný za Dubnicu, tretí za Galantu. Aj tam sú dobrí.
 
Je to lepšie, keď je to takto pomiešané?
Tak napríklad podporuje to aj priateľstvo. V kluboch sa nerobia rozdiely Róm-neróm. Naopak, môžu si poradiť, ak je jeden lepší v niektorej technike a podobne.
 
Váš klub ste zakladali pred dvadsiatimi rokmi, bude oslava?
Organizujeme medzinárodný turnaj, takú Romiádu – rómsku olympiádu. Bude koncom augusta. Ale robievame to každý rok. Máme troch boxerov, čo by tam mohli uspieť, len je otázne, či Ivan Horváth nastúpi. Mal nejaké zdravotné problémy. Tí zvyšní dvaja ani nie sú Rómovia, ale boxovali za náš klub.
 
Máte už viac ako 70 rokov, dokedy sa plánuje venovať boxu?
Kým sa bude dať, kým budem schopný. Dodnes si trošku zacvičím. Ale už len údery do vreca. Nemávam sparing-partnera. V mojom veku sa to už nevypláca.
 
 
Zdroj: Aktuality.sk
Foto : Erik Adamson, archív AS, TASR
2015-08-04 09:45:54
mirokan71




Týmto borcom stránka vďačí za 
svoj rozvoj : 
FERGUSS
HAYEMAKER
TUSITEL
MS
? iniciály J.F

CENT
ABC
USYK

 
Bez názvu.png






Ak sa vám stránka páči, môžete prispieť na jej rozvoj. Je to nepovinné a čiastku si každý volí sám. Ďakujem
ushuk.jpg

Olexander Usyk vs Marco Huck 9.9.2017

Usyk KO (11 | 69%)
Usyk body (3 | 19%)
Huck KO (0 | 0%)
Huck body (0 | 0%)
NC, other (2 | 12%)
rungvisgonz.jpg

Srisaket Sor Rungvisai vs Roman Gonzales II 9.9.2017

Rungvisai KO (0 | 0%)
Rungvisai body (0 | 0%)
Gonzales KO (1 | 16%)
Gonzales body (4 | 67%)
NC, other (1 | 17%)
alvagol.png

Zrzek vs Kazach 16.9.2017

Zrzek KO (0 | 0%)
Zrzek body (4 | 25%)
Kazach KO (10 | 62%)
Kazach body (0 | 0%)
NC, other (2 | 13%)
Správy zo sveta boxu 24 hodín denne, 7 dní v týždni
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one