Chat now !



LOGO.jpg

KEN NORTON - The Black Hercules

norton1.jpg

Z mnohých prezývok, ktoré si od fanúšikov boxerského sveta vyslúžil, ho pravdepodobne najlepšie vystihuje slovné spojenie „The Black Hercules." Obsahuje všetko potrebné aj bez prekladu. Boxerský fanúšikovia si ho spájajú najmä v súvislosti s Muhammadom Ali, s ktorým vybojoval fantastickú zápasovú trilógiu. Či už je to na adresu Aliho alebo jeho rivala z ringu Kena Nortona chvála, kritika alebo iba úvaha, boxerský fanúšikovia sa k ich zápasom vracajú radi aj napriek tomu, že dnes už patria hlbšie do histórie.....

Hoci vybojoval medzi šestnástimi povrazmi vynikajúce a oku fanúšika lahodiace zápasy s velikánmi ako už spomínaný Ali, George Foreman, Larry Holmes alebo Jerry Quarry, s boxom začal na rozdiel od svojich kolegov pomerne neskoro.

 

Nezbedník. To by najlepšie popísalo ranný vek Kena Nortona. Nebol zákerný, ani násilný. Bol jednoducho živý a nezbedný. Ako osem ročný pretekal Ken na bicykli, na čom by nebolo nič zvláštne, keby nešlo o závod s nákladným vlakom. Víťazil a páčilo sa mu to. Znie to šialene, ale malého Kennyho bavilo, keď stihol prefičať cez koľajisko a vzápätí vlak mu prefrčal za pätami. Potom, sa ale takmer stala tragédia. Neodhadol vzdialenosť a plne rozbehnutý vlak vrazil do zadného kolesa jeho bicykla. Sila nárazu a tlak vzduchu Kena našťastie odhodila niekoľko metrov do hlbokej trávy. Vzápätí vlak svojimi obrovskými kolesami prešiel po kolieskach jeho detského bicykla.

Ani si neuvedomoval aké šťastie ho pri tejto detskej rozmarnosti stretlo. Po kom, ale bol? Veď jeho otec John Edward Norton bol celkom iný. „Premýšľal čo povedať a povedal o čom premýšľať," zaspomínal si Ken.

I keď Ken robil neustále zlobu, John aj napriek prísnosti nikdy nedokázal strhnúť opasok a naložiť mu na zadok. John bol 170 centimetrov vysoký chlapík, ktorý poctivo pracoval celý svoj život. Jeho útla postava, ale vládla na prekvapenie obrovskej sile a energii za niekoľkých chlapov. Aby mohol zarábať peniaze počas povestnej finančnej krízy, musel zo školy odísť už v desiatich rokoch. Chudoba bola hrozná a tak desať mesiacov tvrdo pracoval. Z dieťaťa sa razom stal dospelý človek a chuť do práce ho neopustila ani v dospelom veku. Musel zabezpečiť jedlo a ošatenie pre Ruth a Kena aj za cenu práce u troch zamestnávateľov súčasne. „Pamätám si, že ráno vykladal vagóny s uhlím, poobede upratoval v holičstve a večer riadil hasičské auto," prezradil Ken vo svojej autobiografii.

V zamestnaní hasičského zboru pracoval John 11 rokov, potom mu ale museli amputovať pravú nohu, čo mu v práci vodiča pochopiteľne bránilo. Amputáciu nohy nikdy nebral ako handicap a naďalej viedol plnohodnotný život. Novú prácu našiel na policajnom oddelení ako dispečer.

John Norton, ale nebol Kenov biologický otec. Ken to dobre vedel, no vážil si ho možno aj preto, že ho John vždy vychovával ako vlastného. Jeho otec bol v skutočnosti George Florence, ktorý jeho matku Ruth priviedol do druhého stavu v jej 15tich rokoch. Nebol o nič starší, preto svadba neprichádzala do úvahy. V tej dobe bolo mimomanželské dieťa v mestečku, kde každý pozná každého, úplne spoločensky neprípustné. V čase Kenovho narodenia, ale rodičia boli už od seba, preto nikto nevedel „s kým to tá Ruth má."

Ruth si o tri roky neskôr vzala Johna a to, že nie je jeho otec sa dozvedel Ken už v rannom veku. Po George Florencovi dostal genetický dar. Florence meral takmer 190 centimetrov a mal svalnatú atletickú postavu. Fyzická stránka teda bola od Georga, bezúhonnosť, čestnosť a slušnosť, mu ale vštepoval otčim John Norton. „V hlave i v srdci je mojím otcom John Norton," napísal Ken.

Neskôr sa začal o minulosti svojho biologického otca zaujímať. To čo sa dozvedel, ho šokovalo. Jeho biologický otec zomrel v Kalifornii pod rušňom, potom ako jeho automobil zachytil vlak, ktorý ho rozmliaždil.

 

Ken sa narodil ako Kenneth Howard Florence a zmena mena prišla až po sobáši jeho rodičov. Ten sa konal 21. júna 1947 a v tento deň sa po prvý raz Ken podpísal ako Kenneth Howard Norton. Jeho matka Ruth pochádzala z Missouri a do Jacksonville odkiaľ pochádzal John sa s rodinou prisťahovala, keď mala jeden rok.

Na rozdiel od mnohých profesionálnych boxerov vyrastal Kenny v kompletnej a slušne zabezpečenej rodine, kde nebola o nič núdza. Bol jediné dieťa a rodičia mu povolili takmer všetko, čo si vzal do hlavy. Chlapček, ale nebol rozmaznávaný iba rodičmi. Podieľala sa na tom aj „teta" Mary, ktorá sa cez deň, zatiaľ čo Ruth pracovala v nemocnici na poste riaditeľky, starala o domácnosť. Mary sa snažil držať Kena na uzde svojou pevnou rukou, no príliš sa to nedarilo ani jej. V nemalej miere za to mohlo jej obrovské srdce. Aj napriek tomu ju Ken poslúchal viac ako Ruth s Johnom. Miloval prenikavý a hlučný smiech svojej pestúnky, preto ju zbytočne nehneval. Bolo lepšie, keď sa smiala.

Kena, ale ani Mary nedokázala úplne ustrážiť. Keď jedného dňa prišiel na návštevu jeho strýko, Ken ho nechal zaspať a svojimi drobnými rúčkami ho takmer zadusil. Nie, nechcel ho zavraždiť, iba mu v rámci zábavy v spánku upchal nos i ústa...

Ken bol vždy väčší ako jeho rovesníci a mal vždy energie na rozdávanie, čo sa preukázalo aj v nejednej guľovačke. Aj miestna polícia pri vyšetrovaní rozbitých okien v susedstve podľa popisu jeho postavy takmer vždy dospela k tomu, že páchateľ bude práve Ken. Podobne ako polícia i Ruth s Johnom dobre vedeli, že v tom má prsty ich syn. Nik mu, ale skutky nedokázal dokázať.

Vylomeniny ho postupne začali opúšťať až potom ako objavil šport. Stal sa najlepším atlétom už na základnej škole. Ako deväť ročný vstal tri krát na stupni víťazov na juniorskej olympiáde. Zahviezdil v šprinte na 100 yardov (91, 44 m), v skoku z miesta a v 440 yardovej štafete, ktorú bežal s priateľmi John Mannom, Joe Clemom a Bobby McCaanom.

Jeho hruď zdobili modré stuhy, na ktorých koncoch sa leskli zlaté medaile. Tie mu priniesli zvláštnu pozornosť a rešpekt už na základnej škole Jefferson. Páčilo sa mu víťaziť a hlad po víťazstve modré stužky iba znásobili. Hnali ho vpred. Od toho momentu sa snažil byť vo všetkom najlepší a preto úplne zabudol na vylomeniny. Nebol čas. Ak sa chcel totiž radiť k najlepším nesmel vynechávať tréningy. Navštevoval americký futbal, basketbal a baseball. Mal jednoducho prirodzený talent na všetko, čo si zaumienil.

Stredná škola Jacksonville High School bola svedkom pokračovania jeho športových úspechov. Aj tu súťažil v atletike veľmi úspešne. Jeho tréner Al Rosenberg bol na svojho zverenca ovenčenom množstvom medailí právom hrdý. Na súťažiach končil na prvých priečkach vo všetkých disciplínach, v ktorých štartoval. Jeho panovanie na vrchole športu na strednej škole malo ale za následok zmenu pravidiel. Zmena, ktorú pomenovali „Ken Norton Rule," obmedzuje dodnes súťažiacich štartovať vo viacerých odvetviach. Od zavedenia tohto pravidla na všetkých stredných školách v Illinois je povolený štart je iba v troch disciplínach súčasne. Nešla mu, ale iba atletika. Krátko potom ako si v súpiske hráčov futbalového teamu našiel stálu pozíciu, za svoje obranárske schopnosti, vyslúžil si aj pevné miesto v juniorskej reprezentácii. Po ukončení štúdia strednej školy dostal mladý a výborne stavaný Ken športové štipendium na Northeast Missouri State University, po ktorej sa rozhodoval, čo ďalej.

„Ak chceš u nás bývať, budeš prispievať na domácnosť," povedal mu po ukončení štúdia otec.

Hneď na druhý deň vstúpil Kenny do Armády Spojených štátov k „mariňákom" (Marine Corps). A tu sa začala jeho cesta na vrchol. Začal boxovať a počas prvého roka služby vybojoval jedenásť stretnutí, s ktorých prehral iba jediné. Väčšina z desiatky porazených súperov skončila, ale knokautom. Pomerne jednoduchým spôsobom porážal súperov aj ďalej. Rýchly direkt pravej ruky robil cestu silovej pravačke, ruky nad hlavu a odchod do neutrálneho rohu - to bol zvyčajný scenár jeho nasledujúcich zápasov.

Dvojmetrové rozpätie paží ho v kombinácii s výškou 191 centimetrov ako v atletike, tak aj v boxe predurčovali na úspech. V službách „mariňákov" vybojoval za tri a pol roka služby spolu 24 zápasov, pričom ho dokázali poraziť iba dvaja súperi. Jeho bilanciu uzatvára devätnásť knokautov, s ktorými získal „Zlaté rukavice" v Severnej Karolíne, vyhral Panamerické hry aj národný šampionát. V roku 1967 po tri a pol roku dvadsaťtri ročný Kenny armádu opustil. S boxom neskončil. Práve naopak. Jeho prestup profesionálom uskutočnený 14. novembra 1967 v San Diegu, skončil podľa očakávaní. Zápas s Grady Brazellom ukončil ťažkým knokautom v piatom zo šiestich dohodnutých kôl.

Farby jeho boxerského dresu boli veľmi blištivé. Zlaté trenírky, župan, topánky aj rukavice mu po ceste do ringu svietili ako Elvisove jedinečné obleky. V miestnych médiách si za svoj trblietavý image vyslúžil prezývku „Golden boy." Zlatý-nezlatý, Ken začal trénovať skutočne tvrdo a box bral smrteľne vážne. Ako svoju prácu. Okrem nedele, kedy netrénoval, vstával tesne po štvrtej hodine ráno, absolvoval kompletný strečing a vydával sa na 3 - 8 míľový beh. Nasledovala sprcha a kratučký oddych, po ktorom si doprial výdatné raňajky v podobe vajec, opekanej slaniny, ovsených vločiek a mlieka. Počas oddychového voľna sa ale nepovaľoval. Trojmíľová prechádzka sa stala akousi rutinnou povinnosťou a o jednej hodine poobede sa sťahoval na dve a pol hodiny do telocvične. Nie, obed som nevynechal. Ten nasledoval až po tréningu okolo 17:30. Jeho obľúbené menu spočívalo v dvoch obrovských steakoch a hromade zeleniny, po ktorých nasledoval odpočinok pri televízii. Rád sledoval záznamy svojich budúcich súperov. Tento program, ktorý si sám naordinoval sa ukázal čoskoro ako veľmi účinný.

Aby tento náročný program dokázal financovať, musel si dajako privyrábať. Začal teda robiť plateného sparring partnera, každému, kto o jeho služby javil záujem. Potom, ale prišla fantastická ponuka na prácu v tábore Joe Fraziera. Ken ju s potešením prijal a od Joa sa mnohému priučil.

 

Do roku 1970 vybojoval šestnásť víťazných stretnutí, s ktorých iba jediný skončil na body. Ostatných súperov Ken knokautoval. Do druhého júlového dňa roku 1970 si na konto pripísal ešte štyri knokautové víťazstvá a potom sa musel zmieriť s prvou prehrou v profesionálnej kariére. Uštedril mu ju Jose Luis Garcia v losangelskom Olympic Auditorium. Prehra bolela o to viac, že bola knokautová. Norton bol „dole" v prvom kole a napokon v ôsmom kole, kde ringový rozhodca Dick Young vyhlásil knokaut.

Kenny sa po knokaute zotavil veľmi skoro a tréning ešte zintenzívnil. A tvrdá drina sa vyplatila. Ďalších trinásť súperov pohodlne porazil a dostal sa do dlho očakávanej pozície vyzývateľa majstra sveta. To bol, ale tvrdý oriešok, pretože titul NABF (North American Boxing Federation) nevlastnil nik iný, než výborne vybavený boxer, ktorého dokázal počas 42 zápasov poraziť iba Nortonov sparring partner „Smokin" Joe Frazier. Muhammad Ali, ktorý sa Nortonovi v športovej aréne San Diega, kam sa Ken presťahoval, postavil do cesty svoje rozhodnutie iste trpko oľutoval. Než sa, ale Ken stretol v ringu s Muhammadom Alim zúčastnil sa Norton zápasu s Charlie Renom, za ktorý zinkasoval iba 300 dolárov. Pravdepodobne aj preto, že nebol Kenny žiadnym drahým boxerom, neočakával Aliho tábor žiadne komplikácie ako v zápase s Frazierom. Kenny mal, ale s Frazierom spoločného viac, než si Ali myslel. Išlo o dve zásadné veci. Za prvé, bol Frazierovým sparring partnerom a za druhé, oboch trénoval legendárny Eddie Futch.

Kenny sa pod jeho vedením zlepšoval zo dňa na deň a pri nebezpečnom Frazierovi vyzrel ako drahá whisky v bariqueovom sude. Stal sa z neho veľký bojovník s fantastickou postavou, ktorý navyše vládol nesmierne tvrdému úderu pravej ruky. Tú dokázal Ken využívať veľmi efektne. Úder bol účinný, no veľmi neštandardný - najmä v zvláštnom zatočením tesne pred dopadom na cieľ. Tento úder bol niečo medzi crossom a hákom.

 

Ken Norton vs. Muhammad Ali

31. 3. 1973, San Diego, California

001299283.jpg

Spočiatku dávala šance Nortonovi na možný úspech proti Muhammadovi iba hŕstka s dvanásťtisíc platiacich divákov. S pribúdajúcimi kolami, sa ale začalo všetko meniť...

Do rohu ringu odprevadil Nortona legendárny Eddie Futch. Už jeho prítomnosť a Kenova špičková postava mohla divákom napovedať, že tento zápas sa zapíše do histórie. Navyše, ďalším dôkazom mohol byť Angelo Dundee, ktorý naprieč ringom kryt chrbát Alimu.

Po gongu otvárajúcom zápas sa nezačalo nijako opatrne. Ladné pohyby, bodanie jabov a fantastická atmosféra, ktorú tvorili bujarým povzbudzovaním diváci v aréne otvorili prvé kolo. Norton je, zdá sa v predných direktoch lepší. Boduje jednotlivými údermi, no úderových kombinácií sa diváci nedočkali ani zo strany Aliho. Ken sa niekoľko krát úspešne pokúša o naskočený predný hák, ktorý s obľubou používa jeho „stajňový" kolega Frazier a snaží sa vyhýbať Aliho úderom. V závere kola, ale Ken zatlačil svojim zvláštnym prekrížením rúk Aliho do povrazov a zapojil do hry aj pár spodkov. Hoci tieto razantné údery vyblokoval, cítil ich. Požičané sa patrí vrátiť a tak Ali tesne pred koncom kola obdaroval Nortona niekoľkými direktmi. Čo, ale divákov prekvapilo najviac, bola skutočnosť, že Norton nastúpil proti veľkému Alimu úplne bez rešpektu.

Futch bol výborný taktik a vedel, že Alimu sa nebude dobre boxovať v povrazoch. Poradil to aj Frazierovi a prikázal tak aj Kenovi. „Zatlač ho k povrazom a dobi jeho telo," vraví pokojným hlasom cez prestávku. „A používaj viac tú zadnú."

Ken sa skutočne za súperom začal tlačiť, pričom predný direkt sa stal najúčinnejšou zbraňou. Mierne naklonenie vpravo mu pomáhalo pri obranných manévroch proti Aliho rýchlej pravačke. Ali, ale používa väčšinou predný direkt, Ken uhýba záklonom a okamžite skáče do dlhočizného pravého direktu. Ken opäť kríži ruky do akejsi málo poznanej formy dvojitého krytu a tlačí Aliho do rohu. Ustúpiť nebolo kam a tak sa Ali balí do krytu, aby prečkal útok. Ken bije razantný pravý hák. Bum! Úder dopadá na Aliho čeľusť práve, keď sú jeho ústa otvorené. Jeho čeľusť silu úderu nemohla vydržať a tak je pochopiteľné, že povolila a zlomila sa. Dundee si to, čo sa stalo okamžite uvedomil.

„Po príchode do rohu som sa spýtal, či nemám ukončiť zápas. Povedal iba jednu vetu: Nie, porazím toho ciciaka," spomína na zápas Angelo. „Potom zaťal zuby, aby držal sánku pokope a boxoval s tou pichľavo nepríjemnou bolesťou ešte desať kôl!"

Od tretieho kola sa Ali nedokázal sústrediť a Ken to začal využívať. S pribúdajúcimi kolami sa postupne stupňovalo aj tempo a výmeny úderov. Zápas bol veľmi vyrovnaný a rozhodlo pravdepodobne až záverečné dvanáste kolo.

Ali sa roztancoval a neprestajne bije dlhý ľavý direkt, do ktorého si vypomáha nakláňaním. Vie, že výsledok bude tesný a tak sa snaží zvrátiť zápas vo svoj prospech. Nedarí sa mu ale. Ken zapája do hry pravačku čoraz častejšie a čoraz úspešnejšie! Aliho to z miery nevyvádza a drží si svoj dištanc. To, že Norton je nebezpečný zistil počas jedenástich kôl niekoľko krát. Jeho pohyb pomaly ustáva. Je unavený a Kenny to vidí. Stále zostáva rýchly a presný, čo potvrdzuje pravým direktom. Gong!

Diváci sú unesený. Práve videli vynikajúci zápas a búrlivo tlieskajú. V momente, keď si vzal do rúk mikrofón hlásateľ, ale hala stíchla.

„Rozhodca Hal Rickard 6 - 5 pre Nortona..." ozvalo sa z mikrofónu a nasledoval odobrujúci hukot. „Rozhodca George Hayes 6 - 5 pre Aliho," hlas moderátora pokračuje.

Diváci krátko pískajú, no napokon s hlasom hlásateľa nastáva hrobové ticho.

„Rozhodca Frank Rustich..." naťahuje výsledok, aby udržal všetkých v napätí. „...7 - 5 pre Nortona."

Po tomto vyhlásení bolo každému jasné, že Ken vyhral a v aréne nastáva neopísateľný jasot spokojných fanúšikov. Sekundant nosí Kena po ringu. Oslavujú všetci okrem Aliho, ktorý okamžite opúšťa ring, aby absolvoval 90 minútovú operáciu čeľuste.

„Nemal žiadne meno, žiadnu prestíž a nebol žiadnou hrozbou. Myslel som si, že ho bez problémov porazím. Podcenil som ho!" povedal Ali o niekoľko dní.

 

Ken Norton vs. Muhammad Ali (II. fight)

10. 9. 1973, Ingewood, California

 

Táto nevyhnutná odveta mala podobne vyrovnaný priebeh ako prvý zápas a iba potvrdila to, že Nortonovo víťazstvo nebola žiadna náhoda. Boxeri dávali zo seba skutočne maximum a vo vedení sa striedali s kola na kolo. Šialené tempo spolu s tvrdými kombináciami, ktoré nasadili neustávajú ani v jedenástom kole. Prvé dve tretiny zápasu vyhral Ali, bolo tu ešte posledné kolo.

A tu Ali stratil prehľad a je pod obrovským tlakom. Zahájil ústup a „kúpil" niekoľko výbušných úderov. Záverečných desať sekúnd sa odohrávalo v rohu, kam bol Ali zahnaný. Ali drží dvojitý kryt a necháva Kena boxovať. Nakoniec sa boxeri dostávajú do klinča a ringový Dick Young ich od seba delí. Potom ako zaznelo z jeho úst „box," zaznel úder na gong. Ringový medzi nich okamžite skáče. Je koniec. Ali odchádza so sklopenou hlavou do rohu a Nortona, ktorý stojí v strede ringu a kričí na neho si nevšíma.

A výsledok? Ringový udelil body Alimu v pomere 7 - 5, sudca John Thomas tiež (6 - 5) a tretí George Latka sa priklonil k Nortonovi 5 - 6. Rozhodnutie teda v prospech Muhammada Aliho.

 

George Foreman vs. Ken Norton

26. 3. 1974, El Poliedro, Caracas, Venezuela

kNHg0NqMTNjQy7E.jpg.bmp.png

Prvé kolo medzi úradujúcim kráľom ťažkej váhy, George Foremanom a vyzývateľom Nortonom neprinieslo žiadny výrazný box. Všetko sa, ale rýchlo zmenilo...

Po spustení druhého kola Foreman predviedol akému tvrdému úderu vládne. Norton opretý o napnuté povrazy krátko vyčkáva vo dvojitom kryte. Z ničoho nič sa vykláňa vpravo a celým telom vedie pravý zdvihák. Len, len, že sa mu George vyhol a zakontroval ťažkou pravou. Vzápätí letí od šampióna pravý zdvihák na telo, ktorý stihol Ken vyblokovať. Nebezpečnú zónu, ktorú pre neho v ten moment predstavovali povrazy sa rozhodol opustiť rýchlym presunom nôh vľavo. V tom istom momente sa, ale Foreman rozhodol udrieť ľavý hák, ktorý nestabilného Nortona odhodil cez pol ringu, kde ho Foreman dvomi krátky mi krokmi dostihol.

Zaskočený Norton sa oprel o povrazy, kde inkasuje kombináciu dvoch nesmierne ťažkých úderov. Uteká a ruky púšťa prekvapivo k pásu. Myslel, že je mimo dostrel. Mýlil sa. Zasiahli ho dve silové pravačky. Tie Kenom otriasli a vyviedli ho z rovnováhy. Nasledujúci pravý zdvihák ho zráža chrbtom do povrazov, ktoré ho vymršťujú ako bungee-jumpingová guma späť k Foremanovi, ktorý bije pravý hák.

„Stop!" zreval po dopade úderu ringový Rondeau.

Ken sa potáca ako po niekoľkých pohárikoch a snaží sa hľadieť do svojho rohu, odkiaľ prichádza signál na pokračovanie.

„...sedem, osem," vychádza z úst ringového.

To už bol Ken ako-tak v poriadku. Avšak iba do doby, než ho George neovalil pravačkou. Tá zopakovala knockdown s pred niekoľkých sekúnd iba s drobnou zmenou: potom ako napnuté povrazy vrátili Kena do stoja, nezasiahol ho pravý hák, ale pre zmenu ľavý. Nepochopiteľne zbytočný úder po zaznení stopky, ale ringový netrestá! Tento prehrešok proti pravidlám obrátil vo výhodu Kena a tak nepočíta. To je výhoda viac pre silového Foremana a ten zahajuje nekompromisnú paľbu úderov, ktorá napokon Kenove nohy rozhádzala.

Ken leží na plachte ringu rozkročený a rozpažený. Okamžite sa, ale derie na nohy. Nedarí sa mu. Rukou teda nahmatáva povrazy. Zachytáva sa a dvíha sa. V hlbokom drepe má problém vstať. Nohy ho neposlúchajú a tak dva krát zapruží v kolenách a vymršťuje sa do vertikálnej polohy. Motá sa a zanáša ho do svojho rohu, kde už po schodoch kráčajúci Futch dáva znamenie o konci zápasu.

Vo svojej autobiografii, George Foreman popisuje úzkosť, ktorá ho naplnila pri pohľade naprieč ringom, kde ho čakal Norton. Opísal aj úder, ktorým zasiahol Nortona po „stopke."

„Vyzeral akoby práve vystúpil s komixu. Ako taký čierny Herkules! Pre Boha, veď ten chlapík polámal Alimu čeľusť! Nechcel som, aby opäť vstal, mal som z neho akýsi neistý strach. Už pred zápasom na mňa pôsobil strašne."

Titul svetového šampióna WBA a WBA Foreman obhájil, ale naposledy. V nasledujúcej obhajobe ho stratil s Muhammadom Alim. Vylepšil si rekord na 40 zápasov bez prehry s 37 knokautmi.

Presne o tri mesiace po brutálnej prehre s Foremanom nastúpil Kenny na ďalší zápas v športovej aréne v Seatlli. Prostredie zrejme urobilo Kenovi dobre a tak o tri kilogramy ľahšieho Boone Kirkmana poslal na podlahu v siedmom kole. Do ďalšieho ho už tréner z rohu nepustil. Štvrtého marca 1975 ukončil Ken zápas ťažkým knokautom v prvom kole s outsiderom menom Rico Brooks, no teraz nasledoval tvrdší oriešok - zápas proti Jerry Quarry.

 

Ken Norton vs. Jerry Quarry

24. 3. 1975, Madison Square Garden, New York

BE059457.jpg

Jerry Quarry bol výborný boxer, ktorého dokázala poraziť iba hŕstka zo špičky rebríčka ťažkej váhy ako Ali, Frazier, Chuvalo a Ellis. Do zápasu vstupoval Quarry so 61 zápasmi a 94 kilogramami. Od prvého úderu na gong bol, ale jednoznačne lepší Kenny. V závere štvrtého kola bol dokonca po spŕške, ktorú na Jerryho vysypal takmer predčasným víťazom. Quarry sa motá a zachraňuje ho pravdepodobne iba gong.

Do piateho sa mu, podľa jeho výrazu tváre príliš nechcelo. Bol zbitý, unavený a do protiľahlého rohu ringu hľadí s veľkým rešpektom. Tu sa na nohy zo stoličky vymršťuje Norton s ladnosťou tanečníka. Gong!

Obaja si to namierili do stredu ringu. Ken kontroluje súpera krátkymi direktmi prednej ruky, na ktoré odpovedá Jerry vykloneným zdvihákom na okraj rebier. Krátka výmena ľahkých hákov skončila až pri povrazoch. Jerry sa o ne chrbtom krátko opiera a bráni sa. Nortonove háky naberajú na razantnosti. Quarry naprahuje a dáva celým telom vedený ľavý hák. Ken elegantne uhýba hlbokým duckingom. Quarry je unavený. V útokoch sa síce striedajú, Nortonove sú predsa len mocnejšie. Jerry vysiela do obranu držiaceho Kena ľavý hák. Po jeho dopade sa Kenove nohy podlamujú v kolenách. Ringový skáče medzi nich a nepočíta. Diváci pískajú od nadšenia. Jerry sa do svojich jednotlivých úderov zapiera a vedie ich celou váhou tela. Pracuje trupom a ako sa zdá, robí dobre, pretože Ken udiera ťažký zdvihák. Opúšťa obranu a bije niekoľko presných úderov. Quarry sa snaží uhýbať, púšťa ruky a inkasuje tri háky. Dvojúder s Kenovej dielne a ringový pozoruje Jerryho oči...

Nezdá sa mu v poriadku a tak chytá predkloneného boxera okolo krku aby ho udržal na nohách. Druhá ruka dáva publiku znamenie mávaním o konci súboja.

Najskôr sa Jerry bráni odstrkovaním rozhodcu, no po chvíli si uvedomuje únavu a kráča pokojne do svojho rohu.

 

Potom sa Kenny porátal so svojim prvým premožiteľom. Ani Jose Luis Garcia sa dlhšie ako päť kôl v ringu neohrial. Ken ho zrazil z nôh v treťom, štvrtom a napokon aj piatom kole. Piate kolo bolo osudné aj pre Pedra Osvalda Lowella a Rona Standera.

10. júla 1976 si pomeral sily v domácom San Diegu aj s Larry Middletonom. V zápase dohodnutom na desať kôl ho Ken so stratou jediného kola knokautoval v poslednom kole.

 

Ken Norton vs. Muhammad Ali (III. fight)

28. 9. 1976, Yankee Stadium, Bronx

 

30 tisíc divákov, ktorý sa zhromaždili na legendárnom Yankee štadióne malo možnosť sledovať fantastický box o zjednotený titul, ktorý získal Muhammad Ali vo veľmi zaujímavom stretnutí v africkej Kinshase proti Foremanovi. Sedem krát ho úspešne obhájil a to mal v úmysle aj proti Nortonovi.

Na zápasy bolo vyrovnané a obaja chceli tretí zápas vyhrať. Divákov držali v napätí plných jedenásť kôl, počas ktorých predviedli box svetovej kvality a hoci sa na oboch prejavovala únava ani jeden z nich sa nevzdával. Kto mal počas jedenástich kôl prevahu bolo možné povedať iba s veľkými ťažkosťami a tak malo rozhodnúť záverečné kolo. Nebolo tomu tak.

Diváci po vyhlásení výsledku bučali od hnevu. Všetci traja rozhodcovia totiž vyhlásili za víťaza Aliho, čím sa tento zápas zapísal do histórie. Nie iba vynikajúcimi výkonmi oboch zúčastnených boxerov, ale hlavne sporným verdiktom arbitrov. Zápas je dodnes na piatej priečke medzi najspornejšími zápasmi v celých boxerských dejinách.

„V prvom zápase som jasne zvíťazil, druhý som prehral, a tretí? Myslím, že ten som mal právom vyhrať ja!" povedal po zápase Ken, ktorý aj napriek veľkej športovej rivalite sa s Muhammadom spriatelil a s času na čas sa dokonca navštevovali.

 

Kariéru Nortona táto prehra, ale neukončila. 11. mája 1977 vstúpil Ken do ringu v Madison Square Garden s neporazeným americkým olympionikom Duane Bobickom, ktorého „sfúkol" nad očakávania rýchlo. Duane začal s nátlakom, no Kena to nezaskočilo. Z ústupu ponad Bobickovu prednú ruku vypálil dlhočizný pravý hák. Ten jeho nohy roztancoval, no snažil sa stáť. Tackal sa a mocný pravý zdvihák ho opäť rozkolísal. Neuveriteľné, Bobick balancuje a inkasuje údery od Nortona, ktorý prepol na mód „sila." Stále stojí, hoci je na okraji síl. Nortonove silové údery ho zahnali do povrazov a tu inkasuje ďalšie švihové háky. Má veľké problémy a opiera sa povrazy. Ken sa zameral na telo. Niekoľko úderov Duane vyblokoval, no priletela ďalšia pravačka. Čistá brada a Bobick je dole! Zatiaľ čo ringový počíta pomaly vstávajúceho Bobicka, Ken nervózne prešľapuje v neutrálnom rohu. Na rozhodcovo „desať" je síce hore, no schopný boja rozhodne nie je.

„Je koniec," vraví ringový Della motajúcemu sa boxerovi, ktorý sa snaží presvedčiť ho o pokračovaní. Nepresvedčil.

 

Nasledovala výhra v podobe knokautu v piatom kole v lasvegaskom Ceasars Palace nad Lorenzo Zanonom a v ďalšom stretnutí sa Ken stretol s výborným boxerom menom Jimmy Young. Ich meranie síl, ale nebolo hocaké. Išlo o elimináciu na zápas o titul WBC, ktorý Ali po odchode zo scény odovzdal.

 

Ken Norton vs Jimmy Young

5. 11. 1977, Ceasars Palace, Las Vegas

 

Úvodných päť kôl bolo pomerne vyrovnaných, no na body viedol 3:2 Ken. V šiestom a siedmom kole sa zdá byť po tvrdých úderoch Nortona Young unavený. Zatiaľ čo zhlboka ťažko dýchal vo svojom rohu, Norton vyzerá byť čerstvejší a usmieva sa. Do siedmeho kola vchádza Ken zbytočne silovým jabom. Dúfa, že unaveného Younga dorazí. Mýli sa. Young strieľa rýchlu pravú a zásah je čistý. Potom z jeho strany nasleduje niekoľko slušných úderov kombinovaných na hlavu i telo. Norton sa za každú cenu pokúša od úderov utiecť, no Young mu bráni držaním. Pokračuje sa výmenou direktov predných rúk, ktorú končí Young nečakaným úderom na telo. Kolo označili bodový pre Younga, no celkové vedenie po siedmych kolách bolo stále v prospech Nortona.

Štyri - tri.

Do ôsmeho nastupoval Norton trocha vyplašene a s Youngom sa stretá v strede ringu. Tu Kenovu hlavu rozsvietilo niekoľko jabov, na čo Ken odpovedá prevzatím iniciatívy a paľbou na hlavu i telo. Väčšinu úderov Young zvládol vyblokovať, ale je pod tlakom. A tam sa robia chyby. Young sa im vyvaroval a opäť vypálil niekoľko jabov, ktorými zahnal Kena do rohu. Tlak vyvíja opäť Norton, i keď má problém zasiahnuť Younga, ktorý kolo vyhráva.

Štyri - štyri.

V deviatom kole Norton, ale Younga úplne rozhodil. Ten nastúpil s taktickým plánom pre knokaut, no Norton ho s toho rýchlo vyviedol. Hoci, dával veľa úderov nedokázal Kena zasiahnuť tvrdším úderom. Ken z ústupu dokonca zabodoval údermi na hlavu a solídnou pravačkou sa pokúša o ďalší útok. Jeho rozvinutie, ale marí klinč, v ktorom sa ocitajú už po niekoľký krát. Tentoraz, ale tvrdým zásahom pravou rukou klinč opúšťa víťazne Norton. Young sa ešte márne snaží zvrátiť priebeh kola. Jednoznačne ho vyhral Norton.

Päť - štyri.

Polovica nasledujúceho kola sa odohráva v strede ringu, kde si borci vymenili niekoľko slabších jabov. Zrejme sa rozhodli, že si oddýchnu. Young bol pravdepodobne oddýchnutý o niečo skôr, pretože jeho tvrdá pravačka po dopade na Nortona začala súpera uspávať. Nortona následne prebral dopad ľavého háku. Young pokračuje niekoľkými priamymi pravými na Nortonovu otrasenú bradu. Údery Nortonom skutočne otriasajú a má menšie problémy. Young jeho stav spozoroval veľmi rýchlo a ponad ľahostajne nízku ruku si našla cestu ďalšia pravá. Dopadla presne na Kenovu bradu, no z nôh ho nezrazila. Práve naopak, akoby ho naštartovala do útoku. Ľavým jabom zľahka štuchol do Jima a potom vypálil zadnou na solar plexus. Kolo Young.

Päť - päť.

Do jedenásteho nastúpil Ken presvedčivo. Jeho predná ruka niekoľko krát pristáva na tvári Younga a ten prechádza do útoku. Norton jeho úmysel spozoroval a údermi ho zahnal do povrazov, kde vybil ťažké bomby na jeho telo, po čom zabodoval niekoľkými nemenej ťažkými ľavačkami. 11 kolo jednoznačne pre Nortona, teda šesť - päť.

Začiatok dvanásteho sa nijako nelíšil od predchádzajúcich kôl. Norton zahájil lov údermi na telo a krátko vyčkáva na chybičku Younga. Prišla a Ken ju potrestal pravačkou. Za krátko sa obaja ocitajú v strede ringu a Young prepol tempo na vyšší stupeň. Krátkou kombináciou zasiahol Kenov žalúdok. Vyzerá to tak, že lovec sa stáva korisťou. Druhý dych, ktorý Young chytil mu dopomohol v zásahoch s pohybu. V momente, keď sa ale Ken dostáva do pozície, kedy mohol zasiahnuť, je vtiahnutý do klinča. Čisté kolo pre Younga.

Vyrovnané. Šesť - šesť.

V trinástom sa Ken márne pokúsil zasiahnuť Youngovo telo, keď je po zahájení útoku opäť zatiahnutý do klinča. Potom inkasuje Jimmy niekoľko nerazantných jabov. Young vychádza s kombináciou a Ken ju čiastočne blokuje.

Sedem - šesť pre Nortona.

Keď zvonček zavolal borcov do 14 kola, Muhammad Ali sediaci tesne pri ringu vstal a zakričal smerom do ringu:  „Vyhraj Jimmy!"

Jimmy vysiela ľavý hák a Ken ho kupuje priamo do brady. Odpovedá jabom prednej ruky. Jimmy Young sa s údermi zameriava na Nortonovo telo. Úspešne. Pred záverom kola Young zabodoval dvomi údermi a kolo si tak priklonil na svoju stranu.

Sedem - sedem.

A posledné? To vyhral jednoznačne spolu s právom na titulový zápas Norton.

 

Skutočnosť, že Norton zvíťazil ho posunula do pozície vyzývateľa šampióna WBC. V tom čase vlastnil zjednotený titul (teda WBA aj WBC) Leon Spinks. Získal ho porážkou Aliho. K zápasu Norton vs. Spinks, ale napokon nikdy neprišlo, pretože Spinks si vybral ľahšiu cestu. Cestu v podobe odvetného a lukratívnejšieho zápasu s Alim. To sa znepáčilo organizácii WBC, o ktorej titul sa malo boxovať. Organizácia sa zachovala veľmi čestne a svoj titul sa rozhodla po práve udeliť Nortonovi aj bez boja. Spinks svoj titul WBA napokon v odvete s Alim prehral.

Norton sa teda stal jediným svetovým šampiónom, ktorý získal titul bez boja. Musel ho, ale obhajovať.

 

Larry Holmes vs. Ken Norton

9. 6. 1978, Ceasars Palace, Las Vegas

images.jpg

Ak niekedy od tretieho zápasu s Muhammadom Ali vybojoval Norton vyrovnanejší zápas, tak to bol práve tento.

Zápas otvára ringový Mills Lane svojím povestným „Lest get it on."

Larry začal ako tanečník baletu. Ladný tanec s nepredvídateľným pohybom do strán doplnil prvým úderom zápasu. Dlhý jab prednej ruky zasiahol s pohybu Nortona bez problémov. Holmes bije elegantne akoby ani nešlo o úder. Bodá znova a znova, čím masíruje Kenovu tvár zo všetkých strán. Je rýchly. Pokúša sa o veľký úder zadnej, no Kenny tento dosiaľ netradičný úder blokuje otvorenou rukavicou. Ide vpred, boduje ľavým hákom a niekoľkými údermi, na ktoré Holmes odpovedá štvorúderovou kombináciou...

Ďalší priebeh zápasu je neopísateľný, tempo brutálne a boxeri sa predbiehajú v útokoch a širokým arzenálom úderov plných štrnásť kôl. Misky váh sa zastavili presne v strede a po štrnástom kole je stav zápasu 7:7. Rozhodnúť o výsledku malo, ako sme už u Kena zvyknutý, posledné kolo.

Úvod otvára Kenny, ktorý pomaly vyvíja nátlak. Boduje, no so stúpajúcou ručičkou stopiek strácajú razantnosť. Nebezpečné sú, ale stále! Dlhoročný sparring partner Muhammada Aliho, Larry Holmes ustupuje, no skóruje tvrdým dvojúderom. Kenny na seba nenecháva čakať a stŕha sa úderová prestreľka. Jeden bije, druhý bráni a naopak. Pravdou je, že boxeri na obranu nekládli prílišný dôraz a hodili ju zahlavu. Viac sa bije, ako bráni.

Posledná minúta. Diváci postupne vstávajú. Kenny bije ľavý hák, Larry uhýba duckingom a dáva kontruje pravým hákom. Presným. Ken ho kupuje v plnej sile a odpovedá ľavo pravou kombináciou hákov. Holmes strieľa pravou, míňa a okamžite inkasuje zdvihák s pravačky Nortona, ktorý úder dopĺňa ľavým zdvihákom. Larry kontruje zadnou a pridáva ľavý hák vedený až päty. Jeho údery sú, zdá sa mocnejšie. Nie je, ale unavený o nič menej než jeho súper. Razancia sa, ale už tiež vytratráca. Holmes dostáva zápas opäť pod kontrolu a zasahuje Kena, ktorého ruky sa neustále pokúšajú o zásah, niekoľkými pravými. Hoci inkasuje, ide stále vpred. Akoby údery ani necítil.

Boxeri sú na smrť unavení a dostávajú sa príliš blízko. Čelami opretý sa premiestňujú do stredu ringu, kde Holmes dáva ťažký pravý hák. Ken neprestáva biť, no jeho bradu nachádza fantasticky načasovaný zdvihák. Diváci sú nadšený. Tleskajú, pískajú a Ken sa začína potácať. Vyzerá to, ale viac na únavu ako o trasenie. Gong!

O tesnosti výsledku som sa už zmienil. Ako to teda dopadlo? Jednohlasným rozhodnutím všetkých rozhodcov (142-143, 142-143, 142-143) vyhral Larry Holmes a tak mu jeho obrovskú ruku drobný ringový rozhodca Mills Lane dvíha nad hlavu.

 

Svoj „comeback" po tomto zápase Ken ohlásil na zápas s Randy Stephensom, ktorého knokautoval v treťom kole. Stalo sa tak 10. novembra 1978 a o štyri mesiace neskôr ho v Hitlon Hotele v Las Vegas knokautoval Earnie Shavers. Šokujúci knokaut, ktorý Nortonovi uštedril bol začiatkom jeho boxerského konca. Vybojoval ešte tri zápasy, pričom vyhral iba jeden. Prvý remízoval s kanaďanom menom Scott Ledouxom, a Ken bol tri krát v knockdowne. Druhý vyhral nad neporazeným Randall Cobbom a kariéru ukončil v slávnej Madison Square Garden s Gerry Cooneym. Písal sa rok 1981 a veľký puncher Gerry Cooney ho nesmierne tvrdou spŕškou úderov knokautoval v prvej minúte úvodného kola.

 

Gerry Cooney vs. Ken Norton

11. 5. 1981, Madison Square Garden, New York

 

Začína sa vo vysokom tempe a dvadsať štyri ročný Cooney je v športovom svete známy svojimi tvrdými údermi. O jedenásť rokov starší Ken si spočiatku drží svoj dištanc, s ktorého boduje niekoľkými direktmi. Cooneyho to z miery nevyvádza a boxuje si svoje. Tlačí sa na ustupujúceho Kena a darí sa mu zahnať ho do rohu. Gerry bije silové údery, na ktoré Kenny nenachádza obranu. Po inkasovaní úderov sa predkláňa do strednej vzdialenosti a netuší, že sa prerátal. Dáva síce ťažký spodok a dostáva sa z rohu ringu, no Cooney je skúsený. Krátkym pootočením si ho tam natáča znova a púšťa množstvo úderov. Ken sa hýbe trupom, krátky výbušný hák a jeho telo klesá.

Nepadá. Nemá kam. V polodrepe opretý o mäkký roh ringu dostáva ešte tri údery. Tie Kena doslova uspávajú a ringový Perez zastavuje zápas. Nepočíta a okamžite k zrazenému borcovi skáče. Ken otvára oči z hlbokého spánku a jeho nevládne ležiace telo ringový nedokáže postaviť. Opiera ho o roh a lekár ho spolu so sekundantom ošetrujú. Do „normálu" sa Norton dostáva až o niekoľko minúť, keď mu popod nosom z ampulky stúpa ostrý zápach čpavku.

 

Kariéru teda bolo na čase ukončiť, no od ringu sa Ken príliš nevdialil. Pracoval ako televízny a rozhlasový komentátor boxerských zápasov. Počas svojej boxerskej kariéry toho stihol veľa a nemenej toho bolo aj v súkromnom živote. Režisér Dino de Laurentis v ňom spozoroval herecký talent a obsadil ho vo svojom filme „Mandingo," čo nebol ani z ďaleka jeho posledný film. Filmárčina mu zavoňala a postupne sa objavil v dvadsiatke filmov, pričom dva z nich sa stali v Amerike ostro sledované. Išlo o snímky „Drum" a už spomínaný „Mandingo." Objavil sa dokonca aj v televíznom seriále Knight Rider a zúčastnil sa úzkeho výberu na úlohu vo filme Rocky, kde mal byť obsadený ako Apollo Creed. Hlavnú rolu mu vyfúkol herec Carl Weather.

To, že Ken bol všestranný človek potvrdzuje aj výborne spracovaná autobiografia nazvaná „Going the Distance."

V roku 1985 sa stal Ken účastníkom nepríjemnej dopravnej nehody. Stratil kontrolu nad svojím športovým automobilom a zišiel z diaľnice. „Bol tam iba jediný strom a ja som ho trafil," porozpával po rokoch Ken v televíznom dokumente „Champions Forever," v ktorom si spolu s Alim, Frazierom, Holmesom a Foremanom zaspomínal na staré časy.

Havária mala katastrofálne následky. S fraktúrou lebky, čeľusti a nohy sa musel Kenny podrobiť náročnej trojhodinovej operácii v Cedars Sinai Medical Center. Hoci stratil pamäť, zostal pozitívne naladený a nepríjemnú správu z úst primára o tom, že je možné, že pravdepodobne nebude nikdy chodiť prijal s úsmevom na tvári. Odmietal totiž prijať akékoľvek predpovede a prehlásil: „Najskôr si mysleli, že zomriem a keď som na žive, tvrdia, že zostanem ochrnutý. Budem v poriadku a pokojne s mojou polámanou sánkou si budem žuť žuvačku."

Sila jeho pozitívneho myslenia ho viedla správne. Mávol rukou nad prognózami lekárov a skutočne získal späť schopnosť chodiť, hovoriť, smiať sa a dokonca prišlo aj na jeho žuvačku. Pozitívne myslenie mal Kenny nastavené vysoko. Možno mu k tomu dopomohla motivačná kniha, ktorá sa mu dostala do rúk v sedemdesiatych rokoch. Išlo o publikáciu „Think and Grow Rich" (Myslenie k bohatstvu) od medzinárodne uznávaného Napoleon Hilla, ktorá v ňom zanechala veľké stopy.

 

Hoci si Kenny svoj osobný život pred médiami chránil, na povrch vyplávala správa o jeho tajnom svadobnom obrade v Las Vegas s Jacqueline Halton. Iba niekoľko mesiacov pred sobášom sa Kenovi narodila dcéra Kenisha. Ken má s predchádzajúceho manželstva aj syna Ken Juniora, ktorý po otcovi zdedil talent. Stal sa uznávaným a vysoko ceneným hráčom amerického futbalu.

Vždy si našiel čas na aj svoju početnú rodinu: Matku Ruth, deti Keitha, Kena Juniora, Brandona, dcéry Kenishu a Kenejon a šesť vnúčat, s ktorými si dnes 67 ročný Ken Norton užíva dôchodok v Orange County v Californii pri Tichom oceáne.

 

V profesionálnom ringu vybojoval 50 zápasov, s ktorých 42 vyhral (33 knokautom), raz remizoval, sedem krát prehral a raz skončil no contest. V roku 1988 zaradil časopis The Ring Nortona v tabuľke najlepších ťažkých váh na 22 priečku. V roku 1989 bol slávnostne uvedený do World Boxing Hall of Fame  a tri roky neskôr si ho poctili aj v International Boxing Hall of Fame...

...a toho je hoden iba chlap, ktorého motto znie:Norton was the first athlete and the first African American to receive the honor. „Čo si myseľ dokáže predstaviť, telo môže dosiahnuť!"


2010-10-04 15:48:04
mirokan71





Týmto borcom stránka vďačí za 
svoj rozvoj : 
FERGUSS
HAYEMAKER
TUSITEL
MS
? iniciály J.F

CENT
ABC
USYK

 
Bez názvu.png






Ak sa vám stránka páči, môžete prispieť na jej rozvoj. Je to nepovinné a čiastku si každý volí sám. Ďakujem
Správy zo sveta boxu 24 hodín denne, 7 dní v týždni
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one