Chat now !



LOGO.jpg

Kid Chocolate. Narodený ako šampión

kid-chocolate-1

Felix Savon, Teofilo Stevenson, Kid Gavilan... Mená týchto veľkých Kubáncov, ktorí získali slávu a rešpekt pre seba aj svoju krajinu vo štvorci ringu, sú známe každému milovníkovi boxu. Avšak čestné miesto v športovej histórii Ostrova Slobody nepatrí len im : Kuba priviedla na svet množstvo výborných majstrov kožených rukavíc, ktorým sa však nepodarilo získať takú popularitu, ako uvedení boxeri. Jedným z takých majstrov je nenapodobiteľný Kid Chocolate, ktorý prešiel neľahkú a krkolomnú cestu nie len v boxe, ale aj v živote.

BOJ O PREŽITIE

Špinavé, polorozpadnuté kvartály, spojené sieťou málo priechodných cestičiek aj pre peších... Hladní obyvatelia, oblečení do pestrofarebných handier záhadného pôvodu... V podobných podmienkach sa každý deň mení na zápas prežitie, je pomerne ťažké stavať si plány na úspešnú budúcnosť, postačí aj málo radostná súčasnosť....

Ilúzie si nerobil ani Eligio Sardinias - obyčajný kubánsky chlapec, ktorý prišiel na svet práve vo chvíli, keď to jeho rodina nemala jednoduché, 10 januára 1910 v neveľkom mestečku s názvom Cerro. Len čo sa naučil stáť pevne na nohách, po krk sa ponoril do neradostnej hry s hladnou smrťou, ktorá vtedy nástojčivo prenasledovala prakticky každého obyvateľa ostrova Slobody. Roznášač novín a čistič topánok - „profesie", ktoré si vybral pre seba maličký Eligio samozrejme neboli žiadnym finančným zázrakom, avšak práve vďaka nim sa ako tak dokázal vyhnúť konfliktom s vlastným prázdnym žalúdkom. Z času na čas, keď požiadavky obyvateľstva na čistú obuv a čítanie čerstvých novín odpadali, chlapcovi neostávalo nič iné, ako živiť sa vlastným tovarom - novinami... Našťastie, o krátky čas sa veci dali znovu do poriadku a Eligio mal v menu znovu jedlejšie a výživnejšie ingrediencie.kid-chocolate-2

Zrejme by tak prežil väčšinu života - na svojom dvojkolesovom priateľovi a s rukami zamazanými gutalínom. Jedného krásneho dňa sa pohľad chlapca zastavil na úchvatnom divadle vo štvorci, ohraničenom povrazmi - to sa Henry Wills a Gunboat Smith rozhodli, že zistia, kto je silnejší na štadióne so slovanským názvom „Marina", v hlavnom meste Kuby. A práve vtedy navštívil Ostrov Slobody aj veľký Jack Johnson, ktorý sa sem, medzi ľudí nenávidiacich Ameriku uchýlil.

Myšlienky na box nedávali Eligio pokoj. Či skôr sám Eligio sa s týmito myšlienkami nechcel rozlúčiť a jeho starší brat, ktorý už niekoľko rokov objavoval taje pästného boja, musel kapitulovať pred slzavýmio prosbami výmyselného súrodenca : vraj, sám tie „blbosti" prestane robiť, keď každý deň v zrkadle uvidí svoj od úderov „opuchnutý" výraz. Nech to bolo ako chce, na ďalší tréning išli bratia už spolu.

Avšak už prvá známosť Eligio Sardiniasa s boxerským vrecom a švihadlom ukázalo, že jeho brat sa staral zbytočne : plastickosti a pohyblivosti nováčika mohli závidieť oveľa skúsenejší borci. Po tom, ako sa do milovaných tréningov ponoril plne, už o niekoľko mesiacov išiel do ringu v oficiálnom zápase, ktorý sa konal v rámci šampionátu kvartálu Manguito. V tej chvíli mal 10 rokov a vážil 38 kg. To by samozrejme nič neznamenalo, keby jeho súper nebol o celé štyri roky starší a nebol od Eligio oveľa väčší a mocnejší. Všetko nasvedčovalo tomu, že Eligio principiálne nemá šancu na úspech, avšak my vieme, čím je v prvej rade box taký zaujímavý... Ako sa ukázalo, okrem ostatných schopností mal v rukáve aj rázový, knockoutujúci úder, ktorým poslal súpera - favorita do bezvedomia už v prvom kole. Za svoj senzačný úspech, pravda z miestneho hľadiska, dostal chlapec pomerne svojráznu odmenu - sto novín, ktoré mal predať a zisk si mohol ponechať.

Základný kameň úspešnej amatérskej kariéry bol položený. Počas niečo viac ako osem rokov Eligio drvil jedného súpera za druhým. Neprestávajúc tešiť divákov stále novými a novými objavmi svojho nevyčerpateľného talentu, sa stal držiteľom skutočne fenomenálneho recordu 100-0 pričom 86 (!) zápasov vyhral pred limitom.

Keď už nevedel nájsť dôstojných súperov v amatérskom ringu, sa ešte ako neplnoletý rozhoduje pre prechod k profesionálom a podpisuje kontrakt so svojím krajanom, manažérom Luisom Gutierrezom.

NA CESTE K SVETOVÉMU UZNANIU

Po tom, ako získal potrebné skúsenosti vo vtedy často praktikovaných poloprofesionálnych zápasoch (pravidlá sa zhodovali s amatérskymi ale zápas trval do 6, alebo 8 kôl), Eligio Sardinias úspešne debutoval v profi ringu : 3 marca 1928 v Havane už v prvom kole knockoutoval nejakého Jose Sotolongo. Po ďalších piatich víťazných zápasoch na území rodného ostrova odcestoval náš hrdina pokoriť Mekku boxu.

Jeho debut v Amerike bol nemenej úspešný - v treťom kole sa Eddie Enos nedokázal postaviť po údere Kubánca, ktorý si rozumne zmenil svoje nepríliš dobre vysloviteľné v týchto končinách meno a priezvisko na zvučnejšie - Kid Chocolate, alebo „po našom" - Čokoládový chlapec. Za rok 1928 boxuje 23 zápasov z ktorých 22 končí víťazne a v jedinom zápase remizuje. Bez ohľadu na počiatočné štádium kariéry stojí v ringu proti Kidovi prakticky v každom zápase silný a skúsený protivník - jeho „páni" sa príliš nezaujímajú o ďalší osud Kubánca a myslia výlučne na okamžitý zisk. kid-chocolate-4Napriek tomu však Chocolate nenásilne a dalo by sa povedať elegantne prechádza skrz svojich rôznorodých súperov. O nejakých významnejších zárobkoch niet ani reči - Kida pečlivo oberá jeho „starostlivé" okolie, ktoré značne zveličuje výšku nákladov.

Ale Kubánec nemyslí na oddych. Nadšený z vlastných úspechov (veď ešte nikdy nepoznal horkosť porážky), víťazí Kid v roku 1929 vo všetkých svojich 22 odboxovaných zápasoch. Medzi porazenými bolo vo svete boxu nemálo známych mien a osobitne treba menovať Bushy Grahama, Fidela LaBarba, Gregorio Vidala a Ala Singera.

Ďalší rok už pre Kubánca nebol taký úspešný, vyhnúť sa porážke pri tak plnom harmonograme zápasov nebolo možné. Prvým boxerom, ktorému sa podarilo prekonať Chocolate (pravda, rozhodcovia sa pri výsledku nezhodli), bol Kid Berg. O tri mesiace spoznáva Kubánec trpkú pachuť porážky znovu, tentoraz bez diskusií : Fidel LaBarba, ktorého Kid porazil pred rokom vyhral zápas, ako sa hovorí, na polovici súpera.

Napriek porážke však Kubánec už v ďalšom zápase získava možnosť bojovať o titul šampióna vo featherweight. Jeho zápas proti Američanovi Battlingovi Battalino prebiehal s premenlivým úspechom, ale podľa názoru väčšiny odborníkov bol Chocolate tento večer predsa len o niečo lepší. Avšak hodnotenie, ktoré dostal od dvoch rozhodcov a ringového po zápase jasne svedčili o tom, že služobníci Femidy mali na zápas úplne odlišný názor - víťazstvo UD bolo prisúdené Battalino.

Boxerská verejnosť v Štátoch mala vždy vážnu úlohu : voľky-nevoľky jej so škrípajúcimi zubami funkcionári predsa len načúvali. Bolo to tak aj tentoraz. Nedá sa povedať, že by sa americké publikum, ktoré stále z väčšej časti ani neuvažovalo vzdať sa svojich rasistických názorov, chovalo k Chocolate nejako osobitne. Nie, bol pre ňu dokonca menej, ako jeden z mnohých, s rozhodcovskou nespravodlivosťou sa však zmieriť nechcela.

Výsledkom tohto „nechcenia" bola ešte jedna šanca Kubánca, ktorá by sa mu za iných okolností naskytla zrejme len veľmi ťažko. Sen Kida, ktorý získal nemalú popularitu vo svojej krajine a značnú časť rešpektu v Amerike, sa napokon vyplnil : 15 júla 1931 sa stáva majstrom sveta v super featherweight po víťazstve knockoutom v siedmom kole nad veľmi populárnym Američanom Benny Bassom.

Po piatich úspešných obhajobách svojho briliantmi vykladaného pásu sa Kubánec rozhodol pokúsiť sa o zisk titulu v ľahkej váhe, ktorého držiteľom bol Tony Canzoneri, americký občan, avšak pôvodom Talian, ktorý bol v tom čase považovaný za jedného z najvýraznejších boxerov v tejto váhe.

Nekompromisný a nádherný zápas dvoch šampiónov sledovali preplnené tribúny kid-chocolate-5legendárnej „Madison" vstoje - 15 kolová ruvačka sa skončila víťazstvom Canzoneri rozdielnym rozhodnutím a stala sa jednou z najlepších v histórii tejto váhovej kategórie.

V polovici roku 1932, keď sa Kid znovu seriózne „rozbehol" a zvíťazil nad niekoľkými zástupcami elity ľahkej váhy, sa mu do cesty znovu postavil Kid Berg, na ktorého Kubánec ani tentoraz nedokázal nájsť recept. Svojráznym zadosťučinením bolo pre Kubánca ešte jedno víťazstvo nad dávnym súperom, Fidelom LaBarba, vďaka ktorej Chocolate obhájil svoje tituly vo featherweight a super featherweight. Čo bolo treba ešte k celkovému šťastiu ? Ukázalo sa, že len jedna vec - satisfakcia v zápase s Tony Canzoneri.

Nepodarilo sa... Nie, odveta sa predsa len konala, 24 novembra 1933, ale Chocolate, ktorý nikdy predtým nebol v knockoute, bol nútený zložiť zbrane v druhom kole : po silnom údere zľava sa Kubánec nedokázal dostať do vertikálneho postavenia kým rozhodca odpočítal. Ale aj za tých päť a pol minúty, ktoré stihli boxeri v zápase absolvovať, divákom predviedli také predstavenie, že dav vzrušených fanúšikov pästného boja ešte dlho jasal, kričal a tlieskal atlétom a odborníci sa márne snažili spomenúť na niečo také výrazné.

FINÁLOVÝ AKORD

Po tomto zápase začala kariéra Kubánca upadať : milovníci boxu viac nevideli pôvodného Kida. Boxoval do roku 1938 a za ten čas odboxoval 52 zápasov z ktorých 44 vyhral, 4 prehral a v 4 zápasoch remizoval. Definitívne sa Chocolate rozlúčil s boxom po zápase s Nicky Jerome, ktorý sa skončil nerozhodne. V čase odchodu z veľkého športu mal Kid len 28 rokov, avšak viac ako esto zápasov v profesionálnom aj amatérskom ringu o sebe dávali vedieť : Kubánec mal artritídu v pokročilo štádiu, objavili mu ju ešte po prvom stretnutí s Kidom Bergom.

Po návrate do Havany začal Chocolate pracovať ako tréner a predával svoje bohaté skúsenosti vyrastajúcemu pokoleniu budúcich majstrov kožených rukavíc. Príbehy Kida o triumfoch v americkom ringu vždy priťahovali nemálo pozorných a vďačných poslucháčov. Ešte aby nie - pred nimi sedela živá legenda kubánskeho boxu, ktorej životná dráha bol hotový fantastický scenár pre nádherný film. Pri odchode do penzie v roku 1959, Chocolate daroval Fidelovi Castro dva svoje pásy majstra sveta, ktoré sú teraz umiestnené v múzeu športu Kuby.

...Eligio Sardinias Montalvo, známejší ako Kid Chocolate, zomrel v jednej z nemocníc Havany 8 augusta 1988 года. Oslabený nekonečným zápasom s početnými chorobami (okrem artitídy trpel aj chorobami pečene a žalúdka), bol Kubánec dávno prakticky inventárom havanských nemocníc. Lekári ho niekoľkokrát vytrhli smrti z pazúrov, avšak tentoraz boli bezmocní : veľký Kid Chocolate odišiel v bezvedomí, avšak pamiatka na neho, ako jedného z najvýraznejších zástupcov kubánskej školy boxu, takej bohatej na talenty, ostane naveky.
kid-chocolate-6

Eligio Sardinias Montalvo (133-10-6, 50 КО):

Dátum narodenia : 06.01.1910
Miesto narodenia : Cerro, Kuba
Miesto pobytu : Havana, Kuba
Výška : 168 см
Rozpätie rúk : 165 cm
Streh : ortodoxný
Začal boxovať : v 10 rokoch
Debut v profi ringu : 03.03.1928
Víťazstvá TKO : 11
Víťazstvá KO : 40
Celkovo kôl : 1181
Tréner : Moe Fleischer

www.vringe.com

2012-07-17 19:50:08
mirokan71





Týmto borcom stránka vďačí za 
svoj rozvoj : 
FERGUSS
HAYEMAKER
TUSITEL
MS
? iniciály J.F

CENT
ABC
USYK

 
Bez názvu.png






Ak sa vám stránka páči, môžete prispieť na jej rozvoj. Je to nepovinné a čiastku si každý volí sám. Ďakujem
Správy zo sveta boxu 24 hodín denne, 7 dní v týždni
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one