Chat now !



LOGO.jpg

Otec kubánskeho boxu

Alcidesa Sagarru často nazývajú najúspešnejším trénerom v histórii boxu a s tým, treba priznať, nemožno než súhlasiť. Povedzte, či poznáte iného coacha, ktorého zverenci dokopy získali 47 medailí na olympijských hrách, 87 na majstrovstvách sveta a k tomu ešte obrovské množstvo rôznych trofejí, ako „dezert" ? Nie - odpovete a budete mať úplnú pravdu. Alebo možno menujete niekoho, kto vychoval rovnaké množstvo šampiónov a veľkých boxerov ? Nie - znovu zopakujete. Je to tak. Takého, ako Sagarra skutočne viac niet a nie je to len vo fantastických úspecho na trénerskom pôsobišti, ale aj v neobyčajnej a veľmi výraznej osobnosti, ktorá má v rodnej krajine skoro rovnakú autoritu a vážnosť, ako jeho veľký krajan a súdruh, Fidel Castro.

„Žiaci sa pozerajú na učiteľov ako do zrkadla a ty im musíš ukázať, že to sám vieš a dokážeš. Ja poznám box tak, ako ho nepozná nikto na svete - ani športovci, ani tréneri."
(Аlcides Sagarra)

 

CV: Alcides Sagarra Carón (18.08.1936) - najúspešnejší tréner v histórii svetového boxu

• trénersku činnosť začal v 20 rokoch;
• Ukončil Kievský inštitút fyzkultúry, získal vedecký titul kandidáta pedagogických vied. V súčasnosti doktor vied;
• Iniciátor založenia Asociácie amatérskeho boxu Kuby (1960);
• Od roku 1964 do 2000 viedol reprezentáciu Kuby v boxe;
• Honorovaný ako jeden z troch najväčších trénerov XХ storočia Latinskej a Južnej Ameriky vo všetkých druhoch športu;
• Držiteľ početných štátnych a medzinárodných vyznamenaní (vrátane najvyššieho kubánskeho - «Hrdina práce»);
• Čestný zaslúžilý tréner ZSSR;

SPRÁVNY VÝBER

Keď sa na šampionáte v roku 1999 v americkou Houstone tréner kubánskej reprezentácie, nahnevaný kvôli zaujatému rozhodovaniu v zápasoch jeho zverencov rozhodol stiahnuť team z turnaja, veľký rozruch vo svete boxu to nenarobilo - Alcides Sagarra, ktorý sa už dávno stal živou legendou boxu mal neobyčajnú autoritu vo všetkých vrstvách boxerskej hierarchie a preto bol tento čin prijatý bez akéhokoľvek odsúdenia. Ba čo viac, väčšina účastníkov turnaja podporila legendárneho Kubánca....

Sagarru, ktorý sa narodil 18 augusta 1936 to k boxu tiahlo ešte v ranom detskom veku. Ešte ako úplne maličký, každý deň behal „mávať päsťami" do telocvične v jednom z gymnázií rodného Santiago de Cuba. Jeho detstvo, rovnako ako tomu bolo aj u iných jeho vrstovníkov tých čias nebolo naplnené bezstarostonou radosťou - naopak, každý deň sa menil na boj o prežitie. Rodičia Alcidesa boli bedári, s večnými problémami s prácou by mu aj radi pomohli, ale ako nakŕmiť rodinu z ôsmych detí, ak štát spí na vavrínoch ? Napriek tomu, robili všetko možné, aby svojim potomkom dali aspoň vzdelanie a nech sa to zdá akokoľvek nemožné, všetci Sagarrovia úspešne školu dokončili.

Čím starší bol Alcides, tým vážnejšie sa staval k boxu. Mužne prekonával všetky prekážky a problémy, ktoré ho na životnej ceste postretli, dokázal aj groš zarobiť, aj „obnoviť" boxerské návyky. Raz, pravda Sagarra len-len, že nezanechal tento vznešený druh športu keď mu lekári diagnostikovali astmu. Obávajúc sa o svoje zdravie najprv prestal chodiť na tréningy, avšak len niekoľko minút rozhovoru s trénerom, ktorý mu prisľúbil, že všetko bude v poriadku, sa vrátil k obľúbenej činnosti. Čoskoro choroba skutočne Alcidesa opustila a ten v budúcnosti bude neustále svojim zverencom, ktorí sa sťažovali na zdravie hovoriť : „Začnite robiť box vážne a žiadne problémy so zdravím mať nebudete." Za roky prípravy stoviek a stoviek mladých kubánskych talentov veľký tréner zmenil rôznorodé názory o užitočnosti boxu v axiómu a znovu a znou sa presviedčal, že vysilujúce tréningy pripravujú organizmus na bojovú harmóniu a zvyšujú jeho odolnosť proti rôznym infekciám.

Napriek tomu sa však boxerská kariéra Sagarru, ktorá trvala od roku 1951 do 1956 a zahŕňala 120 zápasov z ktorých prehral len niekoľko, čoskoro skončila.  Talentovaný a mladý borec, ktorý porážal silných súperov z jeho provincie jedného za druhým sa ocitol pred výberom : buď prejsť do profi, alebo ukončiť amatérsku kariéru, kde už jednoducho nebolo kam sa rozvíjať. „Nechystal som sa stať profesionálom, - spomína hrdina nášho príbehu. - Už vtedy som presne vedel a s rokmi som sa presvedčil o svojej pravde : profesionál žije v športe krátky čas a potom má veľké problémy so zdravím."

Okrem toho, proti tomu, aby Alcides boxoval veľmi aktívne bojovala jeho nevesta, ktorá mu dala klasické pre ženské pohlavie, ultimátum - vraj „ja, alebo box." Sagarra si vybral prvú možnosť a nikdy to neskôr neoľutoval, čomu je dôkazom jeho dlhoročný šťastný rodinný život a štyri deti.

Na tom by sa zrejme jeho hrdinské činy boxe zrejme skončili, avšak jedného prekrásneho dňa tréner navrhol Alcidesovi - jednému zo svojich najlepších zverencov, aby zaujal voľnú pozíciu jeho pomocníka, s čím okamžite súhlasil : chlapec bol príliš tesne spätý s umením pästného boja. Plne sa však pustiť do práce trénera Sagarrovi nedala revolúcia, účasť v ktorej bola pre neho vecou cti.

„Bol som už dostatočne dospelý a výborne som chápal, čo sa deje v mojej rodnej zemi, - rozprával veľký tréner o mnoho rokov neskôr o slávnych udalostiach roku 1959. - Chudoba a nespravodlivosť priviedli národ do zúfalstva a krajinu k spustošeniu a rozpadu. Našťastie sa však našli ľudia, ktorí dokázali zorganizovať progresívne sily a pri prvej možnosti sa pripojili k povstaleckej armáde. Som rád, že sa všetko stalo práve tak, veď revolúcia otvorila Kube cestu k svetlej budúcnosti."

VEĽKÍ UČITELIA

Alcides Sagarra by sa zrejme nestal tým, akým ho poznajú po celom civilizovanom svete, ak by nebol workoholikom do špiku kostí a nemal fenomenálnu túžbu a hlavne umenie, učiť sa. Ako suchá hubka každodenne nasával stále nové a nové aspekty trénerskej činnosti, sledoval a analyzoval boxerov aj svojich skúsenejších kolegov. V mnohom zohrala určujúcu úlohu vo formovaní Sagarru ako trénera, sovietska škola boxu, s ktorou sa zoznámil ešte počas štúdií v Moskve a Kieve v 60-tych rokoch minulého storočia : „Často spomínam na mladé roky a najmä jar v Kieve - to bolo niečo fantastické ! A nehambím sa priznať - áno, mnohé som sa naučil u sovietskych odborníkov, v konceptoch ktorých doteraz objavujem niečo nové, moderné a originálne. Za všetko, čo je vo mne dobré vďačím SSSR."

Soviestki odborníci, to sú v prvom rade Konštantín Gradopolov s ktorý Sagarra často hovoril a získaval cenné skúsenosti a Andrey Červonenko, ktorý dal rozvoju kubánskeho boxu tak veľa počas svojho trojročného pobytu na Ostrove Slobody.

alcides-sagarra-2

Alcides stal v čele reprezentácie Kuby v roku 1964 - v tom čase už požíval v svojej krajine veľkú autoritu. Vďaka svojim tesným a priateľským kontaktom s vládou vystúpil ako iniciátor založenia Asociácie amatérskeho boxu a po získaní všeobecnej podpory začal dlhú a ako sa neskôr ukázalo viac než úspešnú dráhu budovania jeho milovaného športu v svojej krajine.

Prvý veľký úspech prišiel v roku 1972, keď Sagarrom a Červonenko vedená reprezentácia zvíťazila na OH v Mníchove. Boxerská verejnosť bola ohromená výnimočnosťou kubánskeho boxu, veď donedávna títo chlapci nepredstavovali nič osobitého. Tajomstvo zázračného prerodu neskôr prezradil sám Sagarra : „Netreba si myslieť, že všetko prebehlo spontáne, veď boxerská škola bola na Kube rozvinutá ešte do revolúcie. V jej základoch je rýchlosť a plasticita, ktorá pochádza z našich národných tancov. Znásobená sovietskou školou boxu, ktorá bola výnimočná fenomenálnou fyzickou prípravou, technickou vybavenosťou a taktickou organizovanosťou, spolu dali jednoduchu fantastický výsledok."

TAKÝ ROZPORUPLNÝ SAGARRA

Avšak nie len symbióza tancov, „fyzičky" a techniky boli základom rýchleho rastu kubánskeho boxu : nie je jasné, či by rozvoj umenia pästného boja na Ostrove bol taký úspešný, ak by na mieste Sagarru bol niekto iný. Tréner, ktorý uchopil opraty vedenia do presnosti švajčiarskych hodiniek vypiloval mechanizmus prípravy boxerov : kubánski chlapci začínali trénovať vznešený druh športu už od troch alebo piatich rokov, pričom v prvých rokoch sa venovali výlučne umeniu obrany - tu zrejme aj treba hľadať korene fatastického umenia vyhýbať sa úderom súperov.

Úrodná pôda veľmi rýchlo dala prvú úrodu : tréner si nemusel lámať hlavu hľadaním dôstojných kandidátov na čestné miesto v reprezentácii - najlepšie kádre talentami prekypujúcej Kuby sa sami hnali do náruče veľkého trénera. Neľakala ich ani legendami opradená tvrdá disciplína Sagarru, ktorý chcel vedieť skoro o každom kroku svojich zverencov, ani náročná konkurencia zo strany desiatok rovnako žiadúcich po úspechu a sláve konkurentov. „Hlavný tréner stanovil disciplínu, ktorá sa viac podobala na extrém , - hovorí jeden z členov kubánskej reprezentácie, ktorý si neželal byť menovaný. - Sagarra sa nebál ničoho, pretože za jeho chrbtom stála vláda." O tom vedeli všetci a aj sám Alcides sa tým netajil a nútil zverencov pracovať na tréningoch skoro do straty vedomia. Napriek tomu, hociktorý z chlapcov, ktorý spojil na Kube svoj život s boxom sa dral do „stajne" tohto trénera, pretože veľmi dobre chápal, že znalosti a vedomosti, ktoré tam získa nenájde nikde inde.

Jazyk sa však nepoddáva nazvať Sagarru despotom bez srdca. Každého zo svojich zverencov otcovsky miloval, nazýval ich svojimi deťmi a bol pripravený brániť na smrť hociktorého z nich. Príkladom toho je čin Alcidesa na svetovom šampionáte v roku 1999, keď rozčúlený z otvoreného „okrádania" jeho zverencov na znak protestu odvolal svoj team zo šampionátu. „Tam neboli len zaujatí rozhodcovia, to bolo spiknutie hlúpych mafiánov. Napísali sme oficiálny protest a keď sa nám vysmiali, team som odviedol Nikdy a nikomu nedovolím chovať sa tak k mojim chlapcom," - či tieto slová necharakterizujú najlepšie vzťah Sagarru k tým, koho podľa svedkov „zabíja" na tréningoch ? A treba povedať, že títo „mŕtvi" k nemu majú rovnaký vzťah a nazývajú veľkého trénera svojím otcom. Produktom tejto lásky je skutočne nekonečný triumf kubánskeho boxu na medzinárodných arénach.

Nemá zmysel menovať všetkých boxerov, ktorých vychoval náš hrdina : nemusíte sa báť, že sa pomýlite a menovať HOCIKTORÉHO známeho kubánskeho majstra rukavice - na sto percent to bude odchovanec tohto trénera.

To je už niečo, pravda ?

S funkciou trénera Alcides Sagarra skončil v roku 2000 hneď po OH v austrálskom Sydney, kde už tradične vedený ním team skončil na prvom mieste v družstvách. Potom, ako prenechal svoj post najlepšiemu žiakovi - Felixovi Savonovi, ešte niekoľko rokov pracoval ako tréner-konzultant a slúžil Felixovi zdrojom neoceniteľných rád a pomoci. Svoju úlohu Sagarra vyplnil : Kuba stále znovu a znovu dokazuje svoju nadvládu nad ostatnými. Už bez neho. Bez „Tatka".

P.S. Akonáhle sa zistilo, že Alcides Sagarra opustil svoj post večného trénera kubánskej reprezentácie, ostatné krajiny mu jedna cez druhú začali ponúkať prácu, pričom sľubovali na amatérsky box jednoducho fantastické sumy. Avšak na všetky lákavé ponuky nasledovala tvrdá, neodškriepiteľná odpoveď Sagarru : „Nevymením Kubu za žiadne iné miesto na celom svete. Z môjho srdca rastie symbol krajiny - kráľovská palma. A tú nevyrve ani najsilnejší a najstrašnejší uragán."

2006

vringe.com

http://vringe.com/images/stories/ring/history/2011/alcides-sagarra/alcides-sagarra-1.jpg

 

2013-08-26 05:37:45
mirokan71





Týmto borcom stránka vďačí za 
svoj rozvoj : 
FERGUSS
HAYEMAKER
TUSITEL
MS
? iniciály J.F

CENT
ABC
USYK

 
Bez názvu.png






Ak sa vám stránka páči, môžete prispieť na jej rozvoj. Je to nepovinné a čiastku si každý volí sám. Ďakujem
Správy zo sveta boxu 24 hodín denne, 7 dní v týždni
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one