Chat now !



LOGO.jpg

Príbeh Boba Fostera

fostera.jpg

Bob Foster (56-8-1-46 КО), majster sveta v poloťažkej váhe (WBC, 1969 - 1974;  WBA, 1969 - 1970 a 1972 - 1974). Najvyšší šampión v poloťažkej váhe. Jediný boxer v histórii poloťažkej váhe, ktorý obhájil titul WBC 14x.

 
Robert Lloyd Foster sa narodil 15 decembra 1938 v Albuquerque, štát New Mexico. Robert v detstve nevynikal príkladným charakterom. Vyrastal v pomerne kriminálnom a nebezpečnom meste a preto sa po celý čas bíjaval, raz na ulici, potom v škole a treba povedať, že sa mu v bitkách dostalo oveľa menej, ako jeho súperom. Bitky boli pre neho prostriedkom ochrany a sebaobrany....

Ako hovoril Teddy Atlas: „punchermi sa nestávajú, rodia sa nimi“. A Foster bol prirodzeným puncherom. Už v detstve mal jednoducho delovú ranu. Raz v škole v ďalšej z nekonečných bitiek knockoutoval svojho rovesníka jediným úderom. Úder bol tak silný, že porazenému neskôr diagnostikovali lebečnú zlomeninu. Fostera za to zo školy vylúčili.
V školskom veku sa Robert vôbec nevenoval boxu. Bol v školskom futbalovom teame a bol tam najlepší hráč. Až v zrelom veku sa Foster priznal, že išiel boxovať len preto, že v boxe bolo možné zarobiť oveľa viac peňazí, ako vo futbale.
Ihneď po skončení strednej školy v roku 1957 sa Foster dobrovoľne prihlásil do armády, kde sa zoznámil s boxom. Dosahoval veľmi dobrých výsledkov a rýchlo ho prijali do boxerského teamu vzdušných síl. Počas štyroch rokov nerobil nič iné, len sa zaoberal boxom. Vo vyše sto zápasoch zvíťazil a len v troch prehral.
„Všetko, čo sme robili v armáde bol iba box. Cestovali sme po celom svete, po mnohých krajinách, kde sme boxovali s miestnymi boxermi,“ – spomínal Foster.
Vďaka dobrým výsledkom v armádnom ringu sa v roku 1959 Foster dostal na Panamerické hry, kde vybojoval bronzovú medailu. Práve po týchto Panamerických hrách sa rozhodovalo o zložení olympijskej reprezentácie USA. Tam sa zoznámil s mladým Cassiusom Clayom.
„Boli sme v telocvični v Chicago. Ali sedel za mnou, ale ja som to nevedel. Počul som však toho krikľúňa, ktorý hovoril veľmi hlasno a stále niečo vykrikoval,“ – spomínal neskôr Bob. Ak by nebolo Ali, na OH by cestoval Foster. Fostera prehovárali, aby zhodil do strednej váhy, ale pri výške 191 cm to pre neho bolo utrpením a on odmietol. Tak sa stalo, že ako middleweight sa do reprezentácie dostal Fosterov priateľ Eddie Crook a z poloťažkej ako sme už písali, Cassius Clay.
Foster odslúžil ešte rok vo vzdušných silách a hneď potom ako sa vrátil z armády, zahájil kariéru profesionálneho boxera.
Debut Fostera sa uskutočnil 27 apríla 1961. Jeho súperom bol Duke Williams, ktorého bez problémov knockoutoval v 2 kole. Na konci roka mal v svojom recorde 7 víťazstiev z ktorých sa 4 skončili knockoutom.
20 októbra 1962 boxoval Bob v svojom desiatom zápase s heavyweightom Dougom Jonesom, ktorý je milovníkom boxu známy zo zápasov s Muhammadom Ali a Joe Frazierom. Jones mal pôvodne boxovať so Zora Folley, avšak Folley krátko pred zápasom ochorel a team Jonesa navrhla zápas Bobovi Fosterovi. Robert okamžite súhlasil. Foster, ktorý nemal dostatok skúseností a nikdy predtým neboxoval desaťkolový zápas, urobil obrovskú chybu keď proti Dougovi Jonesovi išiel.

Jones dominoval skoro po celý zápas a v ôsmom kole po ďalšom pomerne úspešnom a tvrdom útoku rozhodca Teddy Martin zápas ukončil a vyhlásil Douga Jones víťazom technickým knockoutom.



Po dvoch víťazných zápasoch Foster prehral s pomerne tvrdým light heavyweightom Mauro Mina. Zápas trval celých určených 10 kôl a po skončení zápasu zvíťazil Mina jednohlasným rozhodnutím.
Ďalší mesiac sa Bob znovu vrátil do ringu a poslal do hlbokého knockoutu tvrdého journeymana Willy Besmanoffa. Nasledovali ešte dva úspešné zápasy a potom Fostera čakala znovu smola.
10 júla 1964 išiel Bob do zápasu proti jednému z najlepších heavyweightov tých čias a budúmu šampiónovi WBA v ťažkej váhe, Ernie Terrelovi. Ernie mal nad Fosterom navrch vo všetkých parametroch. Bol o 7 cm vyšší a o 9 kg ťažší ako Bob.
Terrel v zápase dominoval, avšak zároveň boxoval veľmi nečisto, za čo bol aj trestaný. V šiestom kole udrel niekoľkokrát otvorenou stranou rukavice a v siedom kole sa zvalil na Fostera po čom udrel niekoľko ťažkých úderov na hlavu. Foster padol na podlahu. Dokázal sa postaviť na osem, avšak rozhodca Arthur Mercante sa rozhodol zápas zastaviť.



Po zápase povedal Foster novinárom: „Terrel ma zvalil vďaka strkaniu. Objímal ma viac, ako moja žena.“
Do konca roku 1964 odboxoval ešte tri zápasy, jeden súper z troch nepočul záverečný gong.
V roku 1965 Foster odboxoval 5 zápasov a 4 z nich vyhral. V jednom zápase prehral, a znovu s heavyweightom, tentoraz so Zora Folley, jednohlasným rozhodnutím na body.
8 mája 1967 sa Fosterovým súperom stal bývalý súper Jose Torresa a vyzývateľ Eddie Cotton. Bobovi sa už v prvom kole podarilo poslať súpera na podlahu a v treťom kole už bol Cotton v hlbokom knockoute.
Po víťazstve nad Sonny Moorem sa Bob stal oficiálnym vyzývateľom majstra sveta, ktorým bol v tom čase legendárny Dick Tiger. Tiger mal v tom čase obrovské skúsenosti. Porážal takých boxerov ako Joey Girardello, Gene Fullmer a Jose Torres. V zápase bol Tiger favoritom 12 ku 5.
Zápas sa konal 24 mája 1968 v Madison Square Garden pred 12 tisícovým davom. Treba poznamenať, že vyzývateľ bol od šampióna o 18 centimetrov vyšší a rozpätie rúk o 21 cm (!) dlhšie.
Dick začal zápas pomerne úspešne a čisto zasahoval Fostera svojím ľavým hákom. V druhom kole sa Bob skoncentroval a prevzal iniciatívu do svojich rúk. Úspešne útočil a sám sa útokom bez problémov vyhýbal. V 4 kole sa Fosterovi podarilo udrieť mocný ľavý hák, po ktorom sa Tigerovi nepodaril vstať kým nenarátali do desať. Tento knockout je považovaný za jeden z najkrajších v histórii boxu. Od toho dňa začala dlhá vláda Fostera v poloťažkej váhe.



Bob potom odboxoval tri netitulové zápasy a všetky vyhral knockoutom. Prvú obhajobu svojich titulov boxoval proti Frankovi DePaula. V prvom kole bol Foster v knockdowne, avšak potom sám trikrát poslal súpera na podlahu a podľa pravidla o troch knockdownoch, zápas zastavili v prvom kole.



Druhú obhajobu titulov boxoval o štyri mesiace a Andy Kendalla knockoutoval v štvrtom kole. Foster potom znovu boxuje 4 netitulové zápasy proti otvorene slabým súperom. Avšak po týchto netitulových zápasoch dal Foster obhajobu svojich titulov k dipozícii.
4 apríla 1970 Bob ľahko knockoutoval Rogera Rouse v 4 kole. Treba povedať, že Rouse bol za celý zápas štyrikrát na podlahy. Už o dva mesiace Robert znovu obhajoval tituly proti Markovi Tessmanovi, ktorý mal record 30 víťazstiev a jednu porážku. Tessman bol knockoutovaný v desiatom kole.
Myšlienky na pokorenie ťažkej divízie však Fostera neopúšťali a rozhodol sa prejsť do ťažkej váhy a boxovať zápas s nesporným šampiónom Joe Frazierom. Joe nedal svojmu súperovi jedinú šancu. V druhom kole, po drvivom ľavom háku Fraziera sa Foster ocitol na podlahu. S obrovským úsilím sa mu podarilo postaviť sa na 9 a pokračovať v zápase. Frazier išiel na dorážku. Po niekoľkých úderoch do hlavy a na telo nasledoval zdrvujúci ľavý hák, ktorý urobil bodku za týmto zápasom.
Kvôli tomu, že Foster boxoval s Frazierom v ťažkej váhe, prišiel o titul WBA. Foster sa čoskoro vrátil do poloťažkej.
V svojej „rodnej“ váhe Foster odboxoval päť zápasov z ktorých bol len jeden netitulový. Stojí za zmienku, že len jediném Rayovi Andersonovi sa podarilo ukončiť zápas na nohách, zvyšní štyria súperi boli knockoutovaní.
V apríli 1972 sa konal zjednocujúci zápas medzi šampiónom organizácie WBC, Bobom Fosterom a majstrom sveta WBA Vicente Rondonom. Foster protivníka knockoutoval v druhom kole, pričom Rondon bol dovtedy dvakrát na podlahe. Foster tak získal späť titul WBA, ktorý mu odobrali za zápas s Frazierom.



27 júna sa súperom Fostera stal neporazený Mike Quarry, ktorý bol oficiálnym vyzývateľom Fosterových titulov. Bob mladého súpera tvrdo knockoutoval v štvrtom kole. „Keď som Mika Quarry zrazil, myslel som, že zomrel,“ – spomína Foster.



O tri mesiace Bob odboxoval svoj najlepší zápas v kariére proti olympijskému víťazovi Chrisovi Finneganovi. Títo dvaja boxeri predviedli v ringu skutočnú rež. Zápas bol vyrovnaný, s neveľkou prevahou Fostera, ale v 14 kole sa Bob dokázal skoncentrovať a súpera knockoutovať. Zápas získal štatút „Zápasu roka“ podľa časopisu „The Ring“.



Po zápase s Finneganom sa Foster znovu rozhodol pokoriť ťažkú váhu. Tentoraz vyzval svojho starého známeho, Muhammada Ali. Boxeri bojovali o titul NABF v ťažkej váhe. Foster, ktorý bol rovnako vysoký ako Ali v čase zápasu vážil o 19 kg menej. Počas ôsmych kôl bitky sa Bob 7x dvíhal z podlahy a v ôsmom kole sa ocitol v hlbokom knokoute. Ali po zápase nazve Fostera jedným z najväčších boxerov, s ktorými kedy boxoval.



Po ďaľšom neúspechu v ťažkej váhe Bob pochopil, že tam nemá čo hľadať a vrátil sa do poloťažkej, kde ešte stále bol šampiónom dvoch organizácií. Odboxoval dva zápasy proti Pierre Fourie v ktorých presvedčivo zvíťazil na body a zápas s Jorge Victorom Ahumada sa skončil nerozhodne. Krátko po tomto zápase Foster vyhlásil, že odchádza. O rok sa znovu vrátil do ringu a odboxoval niekoľko ratingových zápasov proti priemerným súperom.
9 februára 1978 technickým knockoutom prehral s Mustafa Wassaja. Dôvodom porážky bolo, že Foster nenastúpil do piateho kola tvrdiac, že si vážne zranil ľavú ruku vo štvrtom kole.
Posledný zápas boxoval proti heavyweightovi Bobovi Hazeltonovi, s ktorým prehral knockoutom v druhom kole. Po porážke s Hazeltonom Bob navždy vešia rukavice na klinec.
Po skončení boxerskej kariéry slúžil Bob ako pomocník šerifa v Bernalillo, New-Mexico, kde stále pracuje na polovičný úväzok. Je stále aktívny v boxerskom živote a vyučuje profesionálnych boxerov v Albuquerque. V roku 1990 bol zvolený do Medzinárodnej Siene Slávy Boxu.

Zaujímavé fakty:
Ako miesto narodenia Fostera sa tiež uvádza Labbock, štát Texas a dátum narodenia 27 apríla 1942.
Foster sa oženil v 18 rokoch.
Pred jeho zápasom s Dickom Tigerom Foster hovoril, že jeho najvyšší honorár bol 5 000 $, а najnižší 25 $.
V roku 1994 postavil časopis „Ring“ Fostera na 3 miesto v zozname najväčších light heavyweightov všetkých čias.
V roku 1996 postavil časopis „Ring“ Fostera na 23 miesto v zozname najlepších boxerov posledných 50 rokov.

2010-11-19 10:53:11
mirokan71





Týmto borcom stránka vďačí za 
svoj rozvoj : 
FERGUSS
HAYEMAKER
TUSITEL
MS
? iniciály J.F

CENT
ABC
USYK

 
Bez názvu.png






Ak sa vám stránka páči, môžete prispieť na jej rozvoj. Je to nepovinné a čiastku si každý volí sám. Ďakujem
Správy zo sveta boxu 24 hodín denne, 7 dní v týždni
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one